angle-down angle-left angle-right angle-up calendar card city-banch conference exchange facebook football goal instagram lang-gb lang-sk long-arrow-down long-arrow-left long-arrow-right long-arrow-top maintenance menu neck pin rss scroll-arrow scroll-outline search teams thumb-up twitter video whistle youtube close

80 ROKOV SFZ: Tucet mužov na čele hnutia alebo od Jakubca po Kováčika

14. Máj 2018

BRATISLAVA (SFZ/pš,em) – V novembri to bude 80 rokov: dátum narodenia pre Slovenský futbalový zväz je 4. november 1938. Inštitúcia, ktorá riadi slovenský futbal a volala sa za osem dekád naozaj všelijako, mala na svojom čele do dnešných dní dvanásť funkcionárov.

Deväť mužov v onen neskoro jesenný deň roku 1938 v bratislavskej redakcii Slovák jednohlasne rozhodlo, že zakladajú Slovenský futbalový sväz (SFS). Po tomto výroku predsedajúci Štefan Jakubec prečítal jednotlivé paragrafy pripravených stanov, ktoré bez pripomienok všetci prítomní schválili. Zápisnicu podpísali náčelník Štefan Jakubec a tajomník Július Gabčo.
Od onoho dňa až po dnešok viedlo futbalový zväz dvanásť funkcionárskych osobností.

ŠTEFAN JAKUBEC (november 1938 – október 1944)

Oficiálny názvov jeho funkcie bol náčelník. Civilným povolaním redaktorom i spisovateľom, pracoval v časopise Týždeň športu, ktorý sám zakladal, v Športe ako šéfredaktor, ďalej pôsobil v denníkoch Slovák, Slovenská pravda a ako externista v bratislavskom rozhlase Rádio žurnál.

Od jesene 1938 až do svojej smrti 27. októbra 1944 v Bratislave viedol ako predseda Slovenskú ústredenú športovú radu a súčasne sa stal aj náčelníkom SFS. Pod jeho vedením sa sformovali súťaže, ešte predtým vyše polročnú prestávku využili na súťaž budúcich ligových mužstiev o pohár, ktorý pomenovali podľa neho a označili za neoficiálne majstrovstvá Slovenska. Výrazne sa zaslúžil, že sa sformovalo prvé slovenské reprezentačné mužstvo.

JOZEF VEREŠ (1949 - 1952)

Významné postavenie v slovenskom a čs. futbale mal po oslobodení v roku. V rokoch 1938 - 1944 bol druhým podnáčelníkom Slovenského futbalového sväzu. Rodák zo Štubnianskych Teplíc sa narodil 16. januára 1901 a bol významnou hráčskou a funkcionárskou osobnosťou, po skončení aktívnej hráčskej činnosti bol ligovým rozhodcom a členom skušobnej komisie SFS. Po obnovení Československa sa stal nielen podpredsedom Československej futbalovej asociácie, po smrti predsedu Rudolfa Pelikána v roku 1946 obsadil na krátky čas aj najvyšší funkcionársky futbalový post. Patril do funkcionárskej rodiny, ktorá po oslobodení zjednotila náš futbal.

ŠTEFAN HUDCOVIČ (1952 - 1953)

Hlohovský rodák sa narodil 17. apríla 1912. Skôr, ako sa ujal funkcie predsedu futbalovej sekcie SÚV Sokola, bol zakladateľom TKNB, čiže telovýchovnej organizácie príslušníkov bezpečnosti Bratislava, z ktorej sa v roku 1953 vytvorila Červená hviezda. Za jeho éry celé Slovensko od malých dediniek po veľké mesta rozkvitalo plátenými odznakmi Sokola na dresoch či športových vakoch, čo malo tiež byť prejavom jednoty v celom našom športe. Mal svoju kanceláriu na ČH v Petržalke. Zomrel 5. februára 1975 v Bratislave.

RUDOLF TOMÁŠEK (1953 - 1961)

Narodil sa 26. mája 1921 a medzi priaznivcami dostal pomenovanie prvý slovenský robotnícky predseda. Bol to výborný funkcionársky reprezentant, ktorý za slovenské záujmy v rokoch 1953 - 1961 zvádzal tvrdé a často úspešné súboje. Ako predseda mal zásluhu aj na tom, že jeho pomerne mladý tajomník Milan Moravec sa stal pred ME 1960 vo Francúzsku asistentom trénera Rudolfa Vytlačila. V jeho ére vznikla pod vedením Pavla Kováča dorastenecká liga. Zomrel v roku 1985.

MILAN MICHALÍK (1961 - 1969)

Bratislavský rodák sa narodil 7. novembra 1925, už ako 36-ročný bol predsedom Slovenského futbalového zväzu. Počas jeho desaťročného predsedníckeho obdobia aj jeho funkcia zažila rôzne premenovania. Najskôr bol predsedom futbalovej komisie SÚV ČSZTV, neskôr futbalovej sekcie| SÚV ČSZTV a napokon Slovenského futbalového zväzu. Počas jeho predsedníckeho obdobia začali rozkvitať medzinárodné dorastenecké futbalové turnaje o Dunajský pohár v Bratislave, Pohár SNP v Banskej Bystrici a tiež Pohár duklianskych hrdinov v Košiciach.

Do leta roku 1967 bol oporou predsedu a zväzu tajomník Milan Moravec, bola to dvojica na pohľadanie.

Sila funkcionárskeho Slovenska sa prejvila natoľko, že sa v januári 1969 stal prvým riadne zvoleným predsedom Čs. futbalového zväzu a v tejto funkcii bol do decembra 1970. Zaujímavé je aj to, že od roku 1954 pracoval v pražskej Ústrednej futbalovej sekcii ako jediný Slovák!

Po Novembri 1989 sa už nechcel angažovať v žiadnej funkcii. Zomrel 28. decembra 1994 v Bratislave.

JURAJ BERNÁT (1970 - 1973)

Martinský rodák sa narodil 5. apríla 1925. Vyrástol z neho šikovný obranca v ligovom mužstve ŠK Turčiansky Svätý Martin. Po vojnových rokoch sa presťahoval do Bratislavy, kde pracoval v Sklárskych strojoch ako riaditeľ podniku a hrával za Slovan Národné divadlo aj s bývalými slovanistom Igorom Fillom a tiež hokejistami Václavom Nedomanský a Jaroslavom Michlom, ktorí obliekli i belasý ligový futbalový dres. V období, kedy bol predsedom zväzu Milan Michalík, vďaka výborným znalostiam nemčiny viedolm medzinárodnú komisiu. Veľmi sa angažoval pri zabezpečovaní zahraničných účastníkov na tri najvyššie medzinárodne dorastenecké turnaje na Slovensku, teda Dunajský pohár, Pohár SNP a Pohár duklianskych hrdinov. Predsedom zväzu bol od posledných kalendárnych mesiacov 1970 do roku 1973, spolupracoval s druhým predsedom ČSFA Rudolfom Tvaroškom, ktorý po MS 1970 zmietol vymyslenú kauzu Puma - Adidas zo stola. Po skončení funkčného obdobia na futbal síce chodil, na bratislavských tribúnach na Tehelnom poli, Pasienkoch, či v Petržalke na Červenej hviezde alebo neskôr ZŤS ako čestný hosť nechýbal, ale funkcionársky sa už takmer neangažoval.

JOZEF GOSIOROVSKÝ (1973 - 1978)

Od mladých rokov žil futbalom. Očaril ho vo Vrútkach, v rokoch 1938 - 1944 tamojší železničiarsky klub FC patril na Slovensku medzi ligovú špičku. Narodil sa 15. augusta 1924 a už za mladých čias bol zapisovateľom klubu, po roku 1945 v Banskej Bystrici trénoval aj neskoršieho čs. reprezentačného trénera Václava Ježka.

V Bratislave vyštudoval ITVŠ, čo poznačilo i jeho ďalšie životné smerovanie. Aj keď si zahral futbal doma a v Štúrove, viac sa začal presadzovať v slovenských štruktúrach telovýchovy, ktoré mu prirástli k srdcu. Možno ho považovať za jedného z najschopnejších funkcionárov. Pracoval v rôznych funkciách, v rokoch 1973 - 1978 sa stal predsedom Výboru futbalového zväzu SÚV ČSZTV, bol aj podpredsedom FZ ÚV ČSZTV v ére predsedov Ladislava Šárošiho v ČSFA a Jaromíra Tománka. Zomrel 21. apríla 2001 v Bratislave.

DEZIDER CIMRA (1978 - 1983)

Obľúbený zvolenský rodák, ktorý sa neskôr usadil v Bratislave, sa narodil 25. apríla 1933. Hral za mlaď Zvolena, neskôr v bratislavskom Ružinove i v Sokole NV Bratislava, s ktorým bol v roku 1951 dorasteneckým i seniorským čs. majstrom. Onedlho sa usadil medzi futbalovými atlétmi v Červenej hviezde, kde v ročníku 1958/59 s výborným hráčskym kolektívom oslávil majstrovský titul. Po hráčskej kariére bol trénerom v Petržalke, Trnávke aj Interu B, nejaký čas pracoval ako tajomník FO DAC Dunajská Streda.

V roku 1978 sa stal predsedom Výboru futbalového zväzu SŮV ČSZTV a jedným z podpredsedov FZ ÚV ČSZTV v Prahe.

Ako profesionálny kriminalista dokázal veľa aj na futbalovom poli. Po funkčnom období odišiel z veľkého futbalu, zomrel 13. júla 2010 v Bratislave.

MICHAL JARÁBEK (1983 - 1988)

Vysokoškolský športový pedagóg, ktorý nezaprel svoju lásku k futbalu. Popri funkciách na bratislavskom MV ČSZTV neodmietol neskôr ani predsednícku ponuku.

Narodil sa 22. októbra 1928, bol predsedom Výboru futbalového zväzu SÚV ČSZTV, po roku 1993 pre zdravotné problémy i pre vysokoškolské povinnosti už nemienil ďalej vo futbale kandidovať na žiadnu funkciu. Zomrel 10. júna 2010.

MILAN SLUŽANIČ ( máj 1988 - február 1999)

Keď sa rodák z bratislavskej Dúbravky ujal predsedníckej funkcie, začalo sa prelomové obdobie v našom futbale. Narodil sa 2. apríla 1937, cez malý futbal sa prepracoval až na jeho vrchol, predsedom VFZ SÚV ČSZTV sa stal 28. mája 1988. Bol aktívnym činiteľom pri tom, ako krátko po Novembri 1989 vznikol Slovenský futbalový zväz, ktorý viedol do konca februára 1998.

Počas svojej desaťročnice bol iniciátorom okrem iného aj toho, že FIFA akceptovala prihlášku Slovenska ešte z roku 1938 a v 1994 prijala samostatný Slovenský futbalový zväz na kongrese v Chicagu. Následne z iniciatívy Služaničovej skupiny uznala za rok jeho zrodu rok 1938. Milan Služanič už predtým 17. júna 1993 na pôde UEFA v Ženeve zastupoval SFZ pri jeho prijatí za riadneho člena to európskej asociácie.

Po smrti prezidenta ČSFA Václava Jíru viedol spolu so šéfom Českomorovavského futbalového zväzu Františkom Chválovským federálnu asociáciu až do 9. novembra 1992 v Brne, kde spoločné memorandum SFZ a ČMFA rozhodlo o kultúrnom rozchode dvoch suverénných futbalových subjektov. Inicioval skrátenie svojho predsedníckeho mandátu v závere roku 1998 a nekandidoval pri následných voľbách.

FRANTIŠEK LAURINEC (február 1999 – september 2010)

Bol prvým prezidentom SFZ, narodený 19. augusta 1951 vo Veľkých Uherciach. Hral dorasteneckú ligu za Iskru Partizánske, počas vysokoškolského štúdia obliekal dres už len amatérsky, ale nevzdal sa väzieb na futbalové štruktúry. Od roku 1983 pracoval v ČH Bratislava, neskôr bol členom legislatívnej komisie FZ MV ČSZTV v Bratislave a potom aj členom organizačnej komisie VFZ SÚV ČSZTV, pôsobil v ČSFA, jeho služby využila reprezentácia na MS 1990 v Taliansku.

V roku 2009 ho zvolili do výkonného výboru UEFA, v ktorom pôsobil dve volebné obdobia, do roku 2017. Na čele zväzu bol jedenásť rokov, dvakrát obhájil prezidentskú funkciu.

JÁN KOVÁČIK (25. septembra 2010 - doteraz)

Rodák z Čierneho Balogu, narodený 4. decembra 1962. Ponúkol reálny plán konsolidácie pomerov v hnutí, ktorá sa odrazila aj v športových výsledkoch. Jeho príchodom na zväz sa rozhýbalo vnútorné fungovanie. To sa všetko prejavilo aj na nasledujúcich dvoch volebných konferenciách v rokoch 2014 a 2018, na ktorých nemal protikandiáta na pozíciu lídra hnutia a dostal jednohlasne plnú dôveru.

Viac o mužoch, ktorí viedli futbalový zväz, aj o histórii SFZ a slovenskom futbalovom hnutí v publikácii Pamätnica 80 SFZ, ktorá vyjde na jeseň.

 

Na fotografiách (v poradí)

Ján Kováčik

František Laurinec

Milan Služanič (spolu s Ladislavom Petrášom, vľavo, a Jánom Zlochom, v strede)

Dezider Cimra

Štefan Jakubec

 

 

 

Galéria