Adam Nemec: "Všetkých spoluhráčov by som chcel v klube"

Slovensko, Nemecko, Belgicko, USA, Holandsko, Rumunsko. Výpočet krajín, v ktorých ste pôsobili, je naozaj pestrý. Považujete sa za futbalového svetobežníka?

„Nepovažujem.“

Každá krajina aj liga má svoje špeficiká. Kde sa vám páčilo najviac a prečo?

"V Nemecku. Po futbalovej stránke. Všetko tam funguje na najvyššej úrovni, v I. alebo II. bundeslige. Hráč sa môže skutočne koncentrovať len na futbal. Samozrejme, aj kvalita života je na výbornej úrovni.“

Najexotickejšie pôsobí z vymenovaných krajín pre našinca určite zámorská Major League Soccer. Vraciate sa ešte občas k pôsobeniu vo „veľkom jablku“?

„New York City FC sledujem stále. Tento rok sa dostal do play-off, z čoho sa teším, lebo tam mám stále pár priateľov. A držím im palce. Na New York spomínam rád. Aj keď to futbalovo nevyšlo, bola to fantastická skúsenosť. Keby som sa mal rozhodnúť ešte raz, urobím to znova. Veď hrať s takými hráčmi a pritom žiť v NYC je zážitok na celý život a nie každému to bolo dopriate.“

V New Yorku ste mali najhviezdnejších klubových spoluhráčovv kariére. Boli David Villa či Frank Lampard predstaviteľmipravých profesionálov, od ktorých sa dá vždy niečo naučiť?

„Sú to výnimoční futbalisti a takisto skvelí ľudia, ktorí napriek tomu, že vyhrali v kariére všetko, čo sa dá, ostali úplne normálni. Človek sa učí v každom veku a o to lepšie, keď sa môže učiť od najlepších.“

Vyzdvihli by ste okrem nich aj iných spoluhráčov z minulosti, ktorých si z osobných dôvodov najviac vážite a ktorí vám niečo dali?

„Určite Torsten Mattuschka, bývalý kapitán a legenda Unionu Berlín. Skvelý chlapík a veľký šoumen, ktorého si vážim ako futbalistu i človeka. Zažili sme veľa krásnych chvíľ a dodnes sme v kontakte.“

Za New York City ste napokon odohrali len deväť ligových zápasov bez streleného gólu. Bola práve nulová ofenzívna produkcia faktorom, ktorý vás stál väčšiu minutáž a pokračovanie spolupráce s klubom?

„Mal som zmluvu na jeden rok. Tím bol úplne nový, každý zápas sme hrali v inej zostave. Hľadali sme sa, skúšali, nebolo to jednoduché. V prvých zápasoch som nepremenil pár šancí, čo mi, myslím si, uškodilo. Tréner ma začal vynechávať zo zostavy a nakoniec nielen pre mňa, ale pre celý NYCFC dopadla sezóna veľmi zle. Ja som odišiel a klub sa nedostal do play-off.“

Nasledovala sezóna 2015/16, ktorú ste strávili v Tilburgu. Ako spätne hodnotíte obdobie, počas ktorého ste boli len trikrát v Eredivisie v základnej zostave?

„Najhoršie rozhodnutie v mojej kariére. Už som však za tým zatvoril dvere a nemám chuť sa o tom vôbec baviť. Prepáčte. Stálo ma to veľa psychických síl.“

V lete ste sa pripravovali s druholigovým Pohroním a čakali ste na angažmán. Bolo to jedno z najnáročnejších období v kariére, alebo ste napokon boli pokojný a jednoducho ste verili, že niečo príde?

„Bolo, lebo som trénoval extrémne veľa, či už s Pohroním alebo kondičnými trénermi, pretože som nechcel prísť niekam nepripravený. Na druhej strane som sa tešil, že som mal možnosť byť dlhšiu dobu s rodinou a priateľmi. Som už desať rokov vonku, takže som vďačný za každú chvíľu doma. Že niečo príde, som vedel. A aj keď sa to naťahovalo, všetko sme napokon vyriešili.“

Súhlasili ste s angažmánom v Diname Bukurešť. Mali ste v tom čase aj iné relevantné ponuky?

„Mal som ponuky, zvažoval som všetky alternatívy. Nechcel som sa unáhliť, ale vedel som, že futbal ma stále baví a chcem hrať."

Ako zatiaľ hodnotíte pôsobenie v Rumunsku?

„Zvykám si. Nie je to Nemecko, veci, čo boli tam, tu, samozrejme, nie sú. Ako sa hovorí, iný kraj, iný mrav. Koniec-koncov, človek si zvykne na všetko. Na hodnotenie príliš zoširoka je podľa mňa ešte priskoro, kedze prešlo len niekoľko týždňov, odkedy som v Bukurešti.“

Čo sa dá povedať o úrovni tamojšej ligy, prípadne o zázemí, ktoré ste našli v Diname?

„Liga je dobrá, dosť vyrovnaná, má svoju kvalitu. Zázemie je, aké je, nedá sa porovnávať so západnými krajinami, ale ako som uz povedal, treba si zvyknúť.“

Napriek viacerým klubovým patáliam ste už niekoľko rokov stabilnou súčasťou reprezentačného A-mužstva. Čo pre vás znamená pretrvávajúca dôvera trénera Jána Kozáka?

„Veľmi si ju vážim. A snažím sa ju splatiť na ihrisku vždy, keď mám tú možnosť a dostanem šancu.“

Boli práve zrazy národného tímu miestom, kde ste zakaždým prišli na iné, krajšie myšlienky?

„Keď sa skončí zraz, vždy sa už teším na ďalší. Vždy prichádzam vysmiaty. Najradšej by som hral so všetkými chalanmi spoločne v jednom klube. Páčilo by sa mi mať takú partiu.“

Počas úspešnej kvalifikácie ME 2016 hráči unisono tvrdili, že taká dobrá atmosféra v reprezentačnej kabíne ešte nebola. Čím to podľa vás bolo, že sa podarila vytvoriť skvelá partia?

„Sadli sme si ako ľudia a dosahovali dobré výsledky, potom ide všetko ľahšie. Nemáme skupinky, nie sme starí a mladí. Sme banda, ktorá spolu výborne vychádza. Keď niekto nehrá, fandí tým, čo hrajú, a tak to má fungovať. Potom prídu aj výsledky a dobrá nálada. Podľa mňa sú práve dobré vzťahy medzi hráčmi základom, aby to na ihrisku fungovalo.“

Nenarúšajú však v poslednom období túto chémiu rôzne mimofutbalové kauzy, ktorými akoby sa mužstvo rozleptávalo zvnútra? Aký je váš pohľad na to, ako veľmi to ovplyvnilo či neovplyvnilo náladu v súvislosti s reprezentáciou?

„Nevidím nič rozleptané.“

Veľa sa diskutovalo o prémiách za kvalifikačné zápasy. Podľa spoločného vyhlásenia hráčov ide o uzavretú záležitosť, znamená to však, že ste sa naozaj vnútorne zmierili s aktuálnym stavom?

„Vy ste veľa diskutovali, nie my. Ako stojí v otázke, vec je uzavretá.“

Dá sa podľa vás určiť hodnota reprezentácie a reprezentanta? Ak áno, aká by mala byť a prečo by sa za reprezentovanie malo platiť? Pýtame sa aj v tej súvislosti, že keď je hráč reprezentant, má vyššiu hodnotu pre kluby a aj viac záujemcov, čo by sa malo brať do úvahy...

„K tomuto mi neprináleží sa vyjadrovať. Sto ľudí, to názorov...“

Vy ste nezažili majstrovstvá sveta v Juhoafrickej republike, v lete vo Francúzsku to teda bola vaša premiéra na veľkom turnaji. Ako ste si ho užili?

„Na sto percent. Všetko. Bolo to krásne a bude na čo spomínať. Som rád, ze som mohol byť súčasťou tohto fantastického zážitku.“

Na ktorý moment budete spomínať najradšej a prečo?

„Je toho veľa. Možnosť spievať hymnu so slovenským znakom na hrudi na majstrovstvách Európy je neopísateľný pocit. Nastúpiť na zápas bolo krásne, husia koža z Macejka pred zápasom, spontánna radosť po našich góloch a veľa ďalších vecí. Na všetky spomínam rád.“

Vaša náplň práce na ihrisku je strieľanie gólov a práve s tým malo Slovensko v poslednom období problémy. Je už táto kríza vďaka poslednému zápasu so Škótskom zažehnaná?

„To novinári vždy prídu s nejakou krízou a podobne. A keď už nevedia, ako strhnúť pozornosť, tak namiesto toho, že sme nedali gól štyri zápasy, napíšu, že sme neskórovali už osem polčasov a senzácia je razom na svete. Angličanom, Nemcom a ani Slovincom nie je jednoduché streliť gól. Každé mužstvo ho chce dať, inak sa vyhrať nedá. Ale to sa, samozrejme, nepodarí vždy. Dali sme tri góly Škótom a ja verím, že víťazstvo a góly nás nakopnú do ďalšej časti kvalifikácie.“

Národný tím dlhodobejšie trpí nedostatkom hrotových útočníkov. V čom to podľa vás je? Výchova, tréningový proces, talent alebo je za tým niečo iné?

„Nemáme základňu ako top európske mužstvá. Sme malá krajina, musíme variť z toho, čo máme. Myslím si tiež, že práca s mládežou a podmienky, ktoré majú mladí chlapci, tiež nie sú veľmi vyhovujúce pre výkonnostný rozvoj. Talentov bolo, je aj bude, ale talent tvorí desať percent. Zvyšok je poctivý tréning, čo veľa talentovaných chlapcov odradí.“

Práve strieľanie gólov je na futbale azda najnáročnejšie, naučiť sa behať a poctivo brániť predsa len nevyžaduje toľkú zručnosť. Súhlasíte?

„Dnes neexistuje jednoduchý post. Nedáš gól, zabudne sa, ale stopér či brankár spraví fatálnu chybu, padne gól, prehrá sa 0:1 a všetci na neho ukazujú prstom. Takže nesúhlasím.“

Vy ste dali v reprezentácii zatiaľ sedem gólov, ktorý si najviac ceníte?

„Každý jeden rovnako. Reprezentačné góly sú pre mňa najcennejšie a je jedno, či ide o priateľský alebo kvalifikačný zápas.“

Najbližšie budete môcť toto konto zveľadiť v kvalifikácii proti Litve, ktorá už obrala o body Slovincov aj Škótov. Aký zápas očakávate?

„Ťažký. Nie sme európsky gigant, každý zápas je pre nás náročný. Je potrebné svedomito sa pripraviť, nastaviť a pokúsiť sa, aby body ostali doma. Potrebujeme ich. Mužstvá ako Litva sú nevyspytateľné, nesmú sa podceniť.“

Keď sa nám podarí doma zvíťaziť, budeme to môcť považovať za čiastočné odčinenie nevydareného kvalifikačného štartu proti Anglicku a Slovinsku?

„Keď sa nám podarí zvíťaziť, budeme mať šesť bodov. Čo bolo, to bolo, už to nevrátime späť. Treba to zmáknuť.“

Litovčanov znovu hostíme v Trnave, ako sa vám doteraz páčili reprezentačné zápasy na tomto štadióne?

„Štadión je veľmi pekný, moderný. Trávnik zvykne byť tiež výborne pripravený, z tohto pohľadu je všetko fajn. Ja osobne by som si želal, aby sa ľudia na futbale viac zabávali. Zažil som to v USA, kde sa ľudia chodia na štadióny naozaj baviť. Tancujú, tlieskajú, skáču, jednoducho si to užívajú. To sa mi veľmi páčilo a pozitívna energia sa potom prenáša aj na hráčov.“

Sledujete počínanie Žiliny v lige, vášho posledného slovenského klubu?

„Úprimne: našu ligu sledujem, ale už nemám prehľad ako kedysi. Súpisky tímov z hlavy nepoviem. Viem však, že práve Žilina je momentálne v ,laufe´ a všetko valcuje. Poistila si trénera na dlhé obdobie, pôsobí to tak, že tam vládne veľká pohoda.“

Keby ste sa mali vrátiť do našej ligy, aký klub by ste si vybrali?

„To by asi záležalo na viacerých faktoroch. Žilinu mám stále v srdci, získal som s ňou titul, ale umelá tráva je pre mňa nočná mora, takže skutočne neviem teraz odpovedať.“

KTO JE ADAM NEMEC

DÁTUM A MIESTO NARODENIA: 2. septembra 1985 v Banskej Bystrici
POST: útočník
HRÁČSKA KARIÉRA: Dubnica (2002 – 2004), Žilina (2004 – 2007), Erzgebirge Aue (2007/08), Genk (2008/09), 1. FC Kaiserslautern (2009 – 2011), FC Ingolstadt (2012), Union Berlín (2012 – 2015),New York City FC (2015), Willem II Tilburg (2015/16), Dinami Bukurešť (od 2016)
REPREZENTÁCIA: 25 zápasov, 7 gólov
ÚSPECHY: 1x majster Slovenska (2007), osemfinále ME 2016