Doktor Malovič má dnes 65

BRATISLAVA (SFZ/PETER ŠURIN) - Lekár, publicista, pesničkár Pavel Malovič dnes jubiluje – v kruhu najbližších oslávi 65. narodeniny.
Tak, ako na stretnutie s ním nestačí len pár minút, ani napísať o ňom len pár riadkov nemá zmysel. Bratislavský rodák, ktorý sa k svojmu mestu vždy hlásil a hlási – od absolvovaných škôl SVŠ Juraja Hronca a Lekársku fakulta UK Bratislava, cez zamestnanie až po trvalú adresu domova – sa celý profesijný život venuje telovýchovnej medicíne, hudbe, písaniu, blízkym, priateľom.
Chcel byť novinárom, ale otec rozhodol za neho a nasmeroval ho k bielemu plášťu. „Absolvovanie fakulty je len výučný list, skutočná škola sa začala nástupom do praxe. Od detstva som chodil na prehliadky k profesorovi Handzovi a on ma navnadil, aby som bol telovýchovný lekár, neskôr ma zobral k sebe na kliniku. Keďže on sa pohyboval najmä vo futbalovom prostredí, logicky som nasledoval svoj vzor. Ešte ako medik, v roku 1974, som začal v Slovane ako zdravotník, potom lekára žiakov. Futbalisti ma neskôr zaradili do zväzovej zdravotnej komisie,“ pripomína začiatok dlhej cesty, na ktorej je momentálne šéfom spomínanej komisie SFZ, aj dopingovým komisárom UEFA. Ale…

Zoznam pozícii, ktoré zastáva, je na samostatnú prílohu, napríklad, keď na otázku špecialistom na čo vlastne je, odpovedá: diagnostika výkonnosti, výživa a pitný režim, potravinové doplnky a podporné prostriedky pre zvyšovanie pracovnej, športovej a osobnej výkonnosti, preskripcia pohybovej aktivity, zdravý pracovný štýl, primárna a sekundárna prevencie, prognostika výberu vhodných druhov a typov pohybových aktivít a športov pre všetky generácie. Ufff…

Preto sa ho nepýtajte, či má radšej medicínu, futbal, alebo pesničky. Lebo medicína má toľko oblastí, že pod jedným slovom sa jej bohatstvo nedá schovať, futbal je fenomén, činiteľ, ktorý ovplyvňuje životy miliónov a ľudia ako „doky“ Malovič si vážia príležitosť byť súčasťou toho vplyvu a pesničky sú ako balzam na dušu, srdce a malé i veľké jazvy. Alebo inak: tisíce pacientov, stovky futbalových zápasov, desiatky pesničiek a nie málo kníh.

Futbalové čísla nepustia: absolvoval 139 oficiálnych zápasov ako lekár československej a slovenskej reprezentácie, ďalších 93 s dvadsaťjednotkou, federálnou a slovenskou, viac ako 200 oficiálnych zápasov s mládežníckymi výbermi. Dopingových kontrol je nepočítane, o presnom čísle radšej nehovorí, pretože pravidlá UEFA ho nútia byť v tomto veľmi diskrétny. To, čo sa pri nich naučil a zažil v rámci možnosti posúva ďalej cez semináre pre lekárov, masérov a fyzioterapeutov spojené so špecializovanými tréningovými programami v aplikovanom telovýchovnom lekárstve, alebo v rozhovoroch, o ktoré ho neustále žiadajú, a v takmer pravidelných intervaloch aj v knihách, ktoré píše.
Hovorí neštandardne, ale zrozumiteľne. A k veci. “Potreboval by som, aby mal deň 48, alebo až 72 hodín. Najviac sa bojím dôchodku, lebo niektorí moji kolegovia tvrdia, že sa nikdy nenarobili toľko, ako v dôchodku...“ je jeden z jeho obľúbených bonmotov, keď si (takmer márne) hľadáme čas na osobné stretnutie.
Za tie roky, čo sa poznáme, nespočetnekrát odprezentoval svoju životnú filozofiu: Nikdy nepreceňuj sám seba, nikdy si nemysli, že máš oceľové zdravie. A nezabúdaj na lásku. Tou poslednou vetou sám seba definuje ako európskeho humanistu.
Pali, tak peknú oslavu s ľuďmi, ktorí sú ti blízki. Živió!