Jubilant Jozef Adamec - dnes sa dožíva 75 rokov

Jozef Adamec, prezývaný "Hatrlo", sa narodil 26. februára 1942 vo Vrbovom, kde robil prvé futbalové kroky. Do veľkého futbalu vstúpil v drese Spartaka Trnava. Stalo sa tak presne 23. marca 1959, kedy 17-ročný Adamec absolvoval ligový debut proti RH Brno. Adamec bol futbalovým priekopníkom neskoršej slávnej Trnavy, no prvé majstrovské tituly získal počas vojenčiny v drese pražskej Dukly v rokoch 1962 a 1963. Pod vedením trénera Vejvodu sa dokázal presadiť v spoločnosti takých hráčov ako Masopust, Pluskal, Novák, Kučera, či Jelínek a to nielen na domácej scéne, ale aj na prestížnom turné Dukly Praha v USA, kde vojaci dokázali získať štyrikrát v rade Americký pohár (1961 – 1964), z toho dvakrát s Adamcom v kádri.

Po vojenčine sa Adamec nakrátko vrátil do Trnavy, v rokoch 1964 - 1966 bol hráčom bratislavského Slovana, aby potom dlhých jedenásť rokov obliekal dres „bílích andelov“, v ktorom zaknihoval päť majstrovských titulov. Spolu získal sedem federánych triumfov v najvyššej domácej súťaži, čo je najviac zo všetkých Slovákov.

Keď raz Adamcov bývalý spoluhráč a kapitán z čias slávnej éry trnavského Spartaka Stanislav Jarábek dostal úlohu čo najjednoduchšie charakterizovať Jozefa Adamca, odvetil - „jedným slovom kráľ!“ Azda najvýstižnejšie potvrdzuje jeho slová gólová bilancia hráča s čarovnou ľavačkou. Adamec odohral v lige 383 zápasov, v ktorých strelil 170 gólov (Trnava - 138, Dukla Praha - 17, Slovan Bratislava - 15). Pod Tatrami by ste márne hľadali futbalistu, ktorý by ich zaznamenal viac, štyrikrát sa stal kráľom ligových strelcov (1967, 1968, 1970, 1971) a je členom elitného Klubu ligových kanonierov.

V reprezentácii debutoval 30. októbra 1960 v Prahe v prípravnom stretnutí proti Holandsku (4:0) vo veku 18 rokov a hneď v tom druhom proti Švédsku (2:1) si otvoril gólový účet v najcennejšom drese. Po ňom odohral ešte dva duely v drese ČSSR a ako najmladší hráč kádra trénera Rudolfa Vytlačila sa ocitol v nominácii na svetový šampionát 1962 v Čile. V základnej skupine nastúpil protI Španielsku, Brazílii i Mexiku a po spanilej ceste Čechoslovákov až do finále sa tešil zo striebra zo svetového mundialu.

Ďalším historickým zápisom Jozefa Adamca sú tri góly do siete brazílskeho brankára Felixa v júni 1968 na Tehelnom poli v Bratislave. Pred ním dokázali streliť Brazílii tri góly len dvaja muži. V roku 1938 Poliak Ernest Wilimowski a v roku 1982 na MS v Španielsku Talian Paolo Rossi. Hetrik v národnom drese si zopakoval aj o rok neskôr v kvalifikácii o postup na MS 1970 proti Írsku a na mundiale v Mexiku nastúpil vo všetkých troch skupinových zápasoch proti Brazílii, Rumunsku i Anglicku. Počas štrnástich rokov v reprezentácii ČSSR (1960 – 1974) nastrieľal 14 gólov, v najcennejšom drese odohral spolu 44 zápasov.

Jeho prezývku Hatrlo pozná každý priaznivec futbalu, rovnako ako jeho nechuť k lietaniu. A to, že k nemu patrilo číslo 10. “Mal som ho na chrbte už v rodnom Vrbovom ako žiačik, nik iný ho v tíme nemohol mať. Či to Tóni-báči Malatinský vedel, neviem, ale hneď mi desiatku po príchode do Trnavy pridelil. Všetky čísla vo futbalovej jedenástke sú pekné, ale desiatka je desiatka. “

Po ukončení aktívnej činnosti presedlal na trénerskú stoličku. Začínal doma v Trnave, postupne viedol Slovan Viedeň, Šaľu, Banskú Bystricu, Vorwärts Steyr, Inter Bratislava, Bohemians Praha, Zlín, Dunajskú Stredu, Trnavu, Prešov, bratislavské kluby Slovan a Artmediu a od 26. februára 1999 do 30. novembra 2001 bol trénerom slovenskej futbalovej reprezentácie.

Najviac majstrovských titulov, najviac gólov v lige, hráč s desiatkou na chrbte v ére, kedy toto futbalovo magické číslo patrilo výhradne najväčším hráčom. Ľudia ho milovali pre jeho futbalové finesy, nezabudnuteľnú prehadzovačku, či delovky, ktoré trhali siete a zároveň nenávideli pre jeho povahu búrliváka. Vždy bol sám sebou, v dobrom i zlom, aj preto bol častým návštevníkom disciplinárky, aj preto mal prívlastok búrlivák ako hráč i neskôr ako tréner. V jeho kariére sú zapísané aj dva hráčske roky vo farbách Slovana, ale i poznámka, že zo 639 dní v belasom mal zastavenú činnosť presne 267... “Bol som zlý muž – ale pre súpera. Pre svoje mužstvo som chcel vždy len to najlepšie, podľa toho som sa aj správal. Uznávam, že niekedy som prehnal emócie, inokedy priveľa rečnil s rozhodcami. Stalo sa, že som neodhadol správnu mieru. Na svoju obhajobu môžem povedať, že som mal na ihrisku ťažký futbalový život. Aj mňa provokovali, faulovali. Veľakrát ma vyniesli zraneného z ihriska na nosidlách. A počiarkujemm, že za sedemnásť rokov, čo som hral ligu, som nikdy nezranil súpera, aby nedokončil zápas,“ povedal v rozhovore pre denník Pravda pri príležitosti svojich sedemdesiatín.

Tak či onak, Jozef Adamec – jedna z najväčších legiend slovenského futbalu, druhý v ankete Futbalista storočia za Jánom Popluhárom a od roku 2016 laureát Siene slávy slovenského futbalu sa dnes dožíva 75 rokov!

S prianím pevného zdravia sa ku gratulantom pripája celá futbalová rodina na Slovensku. Živió, majstre!