angle-down angle-left angle-right angle-up calendar card city-banch conference exchange facebook football goal instagram lang-gb lang-sk long-arrow-down long-arrow-left long-arrow-right long-arrow-top maintenance menu neck pin rss scroll-arrow scroll-outline search teams thumb-up twitter video whistle youtube close

JUBILANTI / JÁN KOCIAN: Bol aj dezertérom, Futbalistom roka, reprezentačným trénerom, ale dôchodcom ešte nie je!

12. Marec 2018

BRATISLAVA (SFZ/PETER ŠURIN) - “Do dôchodkového veku mám ešte dva roky, takže zmysluplnú ponuku na klubovú robotu by som neodmietol, ale rozhodne nič neiniciujem. V mojom veku sa to nehodí,“ reagoval dnešný šesťdesiatnik Ján Kocian na otázku, či je toto jubileum dôvodom na bilancovanie.

Ako hráč pôsobil len vo dvoch kluboch (vlastne troch, s „veľkým“ futbalom začínal v ZŤS Martin) a dvoch krajinách, stal sa prvým Slovákom v nemeckej bundeslige “Bola taká doba, kritéria pre uvoľnenie do zahraničia boli kruté. Vek 30 rokov, minimálne 200 ligových zápasov, kvóta reprezentačných štartov a potom nájsť klub, ktorý zoberie už zrelého futbalistu z východu. Mal som šťastie, na turnaji v Singapure ma oslovil nemecký manažér s ponukou skúšky pre Sankt Pauli. Absolvoval som ju, ale nestihol som sa vrátiť do termínu späť a keďže som bol v Dukle Banská Bystrica vojak z povolania, označili to za dezerciu.” Veci sa napokon vysvetlili a on dostal súhlas na legálne pôsobenie v Nemecku ešte pred Novembrom 1989.

Hráčom – i kapitánom - FC Sankt Pauli bol päť rokov, až do konca aktívnej kariéry, v roku 1990 sa stal Futbalistom roka. Zato v pozícii trénera sa presúval nielen po krajinách, ale aj kontinentoch, pôsobil na Slovensku, v Česku, Nemecku, Číne, Hongkongu, Rakúsku, Poľsku, len nedávno odmietol ponuku z Vietnamu. “Bolo to jednak dobou, pretože v mojich hráčskych rokoch nebolo možné tak voľne prechádzať z klubu do klubu a pre nás už vôbec nie ísť za hranice. Ale nepochybne to bolo spôsobené i tým, že záver kariéry som strávil v inom prostredí, v inej futbalovej infraštruktúre a to ma oslovilo, chcel som robiť futbal inak.“

Galéria

Naskytla sa mu možnosť ísť aj ako tréner do bundesligy, bol v štruktúre 1. FC Kolín nad Rýnom i Eintrachtu Frankfurt. “Je to ešte ťažšia pozícia ako hráčska. Trénersky život je rýchlejší, človek sa prostrediu skôr zunuje, opotrebuje, navyše v zahraničí je ešte pod podrobnejším drobnohľadom ako hráč - legionár. Vyzlečú ho do naha, povedzme v Číne, kde sa človek horšie orientuje v dianí v zákulisí, keďže nerozumie článkom v novinách, nemá dostatok mediálnych informácií. Aj preto je trénerský život drsnejší a viac sa podpisuje pod zdravotný stav človeka.“

Bol pri začiatkoch, keď sa formovala slovenská reprezentácia. “Na človek vždy rád spomína a v dobrom. Začiatky boli ťažké, štartovali sme z bodu nula.“ Jozef Vengloš, prvý tréner národného tímu, si ho vybral za svojho asistenta. “Bol som jeho ponukou prekvapený, aj keď sme sa nezáväzne na túto tému bavili. Ja som pomaly končil kariéru v Sankt Pauli, on pôsobil vo Fenerbahce a naznačoval mi možnosť, že by som prišiel za ním do Istanbulu. Kým sa to mohlo zrealizovať, vzťahy sa pomenili a on budoval slovenskú reprezentáciu. A mňa si vybral možno aj práve preto, že som bol vonku, že som nebol pod vplyvom domácich vzťahov a väzieb.“

Slovenská repezentácia sa budovala v neľahkých podmienkach. “Napríklad ako asistent trénera som s pánom Popluhárom šiel do Prahy dodávkou do skladu materiálu vybrať nejaké dresy, v ktorých sme napokon aj tak nehrali. Boli to ležiaky, nevyhovujúce pre reprezentantov. Ale hráčsky to bola dobrá generácia - Moravčík, Dubovský, Tittel...“

O trinásť rokov neskôr prevzal národný tím v pozícii hlavného trénera. „Dostal som úlohu prebudovať mužstvo. A teší ma, že z tých hráčov, ktorých sme vybrali počas mojho pôsobenia v rokoch 2006 – 2008 spolu s kolegami Vrbom, Brezíkom či Hippom, sa stali postupne opory, že sme dobre videli ich talent, schopnosti a že sa vyprofilovali na osobnosti. Mená Pekarík, Hubočan, Nemec, samozrejme Hamšík...“

Áno, bol to práve Ján Kocian, kto uviedol nášho dnes najlepšieho futbalistu na medzinárodného fórum. “Impulz na začiatku mojich úvah mi dal Juraj Vengloš, ktorý poznal Hamšíkove kvality, hoci na prvý pohľad v priemernej Brescii sa to mnohým ani nezdalo. Veď ani v našej dvadsaťjednotke veľa príležitosti nedostal. Šiel som na zápasy Brescie a v nich som videl, že je to hráč s vrodenou intelgienciou, čítaním hry, prevyšujúci ostatných. Bola to len otázka času, kedy sa dostane do národného tímu. Dal som mu šancu proti Poľsku vo februári 2007, potom v základe v kvalifikačnom zápase v Hamburgu proti Nemecku. A on z toho reprezentačného koňa už nezoskočil.“ Kocian sa pri téme Marek Hamšík usmial: “Ťahá sa to s ním roky, koľkí mu hľadali optimálny post v zostave, ak sa opýtate piatoch trénerov, označia päť rozdielnych pozícií.“

Jeho posadil na trénersky kolotoč Jozef Vengloš, koho by do toho sveta potisol z jeho zverencov on? Mareka Mintála. A potom zmesku Ďuricu, Škrtela, Hamšíka, to by bol tréner...”

KTO JE JÁN KOCIAN

Narodený: 13. marca 1958 v Zlatých Moravciach
Post: obranca
Hráčska kariéra: ZŤS Martin (1976 - 1979), Dukla B. Bystrica (1979 - 1988), FC Sankt Pauli (1988 – 1993)
Trénerská kariéra: reprezentácia Slovenska (asistent, 1993 – 1995), Dukla B. Bystrica (1996/97), Petra Drnovice (1997/98), 1. FC Košice (asistent, 1998/99), 1. FC Kolín nad Rýnom (asistent 1999 – 2002), Eintracht Frankfurt (asistent 2002 – 2004), RW Erfurt (2005), Sportfreunde Siegen (2005/06), reprezentácia Slovenska (2006 – 2008), reprezentácia Rakúska (asistent 2008/09), Jiangsu Sainty (2011), South China AA (2011/12), Ruch Chorzow (2013 – 2014), Pogoň Štetín (2014 – 2015), Podbeskidzie Bielsko-Biala (2016 - 2017).
Reprezentácia: 26/0, ako tréner 17 zápasov
Úspechy: štvrťfinále MS 1990, Futbalista roka (1990)