SFZ 80 – Ako vyzerala najvyššia súťaž u nás?

BRATISLAVA (SFZ/tč, pš) – Keď 4. novembra 1938 desať mužov na zasadnutí Telovýchovného a športového odboru pri Ústrednom národnom výbore v Bratislave založilo Slovenský futbalový zväz, bolo len otázkou krátkeho času a formy, ako bude vyzerať najvyššia dlhodobá súťaž na našom území.

Samozrejme, ako sa krútili dejiny spoločnosti a ovplyvňovali fungovanie a existenciu strešného futbalového orgánu, menila sa aj najvyššia súťaž. Niesla rôzne názvy, mala rozdielny počet účastníkov, hrala sa niekoľkými hernými spôsobmi, v štruktúre na ňu nadväzovali nižšie súťaže až po v hierarchii ikstý stupeň.

V období sezón 1945/46 – 1992/93 sa najvyššia liga hrala na celom území československého štátu, slovenské súťaže v postupnosti na ňu vo svojej štruktúre nadväzovali.

Každý jeden model mal svojich sympatizantov a oponentov, každý jeden sa niečím zapísal do histórie. S odstupom času a s nadhľadom sa niektoré vyhodnotili jednoznačne ako „krok do prázdna,“ k niektorým sa riadiaci orgán po čase vrátil a po odfúknutí prachu sa čosi pri kopírovaní pozmenilo a predostrelo ako nová podoba súťaže v progresívnej podobe, ktorá prospeje rastu kvality slovenského domáceho futbalu.

Ako to teda vyzeralo od jari 1939, keď Slovenský futbalový svaz začal oficiálne riadiť samostatne svoju prvú súťaž?

Hral sa Pohár Štefana Jakubca ako náhradná súťaž pred štartom I.ročníka samostatnej slovenskej najvyššej súťaže. V ňom odohralo každé z deviatich mužstiev osem zápasov.

Samostatná slovenská liga s dvanástimi účastníkmi. Hralo sa dvojkolovo, systémom jeseň - jar každý s každým.

Sezóna 1944/45 bola po dvoch odohratých kolách pre vojnové udalosti prerušená a viac sa neobnovila.

Slovenský futbalový zväz následne vyhlásil náhradnú súťaž pod názvom oblastné majstrovstvá, ktorá sa vplyvom prebiehajúcich bojov a vojenských operácii mohla odohrať iba na západnom Slovensku. V oblastných majstrovstvách štartovalo desať mužstiev, ktoré absolvovali po deväť zápasov.

Druhá liga sa v rokoch 1939 - 1944 nazývala Slovenská divízia. Od sezóny 1942/43 sa delila na juhozápadnú skupinu a severovýchodnú skupinu.

Obnovená československá štátna liga sa rozdelila na A-skupinu a B-skupinu. V každej štartovalo desať mužstiev. Hralo sa dvojkolovo systémom jeseň - jar každý s každým. Víťazi oboch skupín sa stretli vo finále, hranom na dva zápasy o titul majstra ligy. Najlepšie slovenské mužstvá z oboch skupín sa stretli v súboji o majstra Slovenska na dva zápasy.

Na Slovensku sa hrala Slovenská divízia, ktorá bola druhou najvyššou súťažou, podobne ako ďalšie divízie v českých krajinách. Bola rozdelená na skupiny Západ, Stred a Východ. Víťazi všetkých troch skupín plus druhé mužstvo zo skupiny Stred sa stretli vo finálovom turnaji o majstra Slovenskej divízie. Ten mal potom možnosť zabojovať v kvalifikačnom turnaji víťazov československých divízií o postup do najvyššej súťaže.

Najvyššia československá súťaž štátna liga sa hrala za účasti štrnástich tímov dvojkolovo systémom jeseň - jar každý s každým.

Na Slovensku sa hrala Slovenská divízia s dvanástimi mužstvami systémom jeseň – jar každý s každým. Víťaz Slovenskej divízie postupoval priamo do československej najvyššej súťaže.

Najvyššia československá súťaž štátna liga mala jedenásť účastníkov, hrala sa dvojkolovo systémom jeseň - jar každý s každým.

Na Slovensku sa hrala Slovenská divízia, ktorej víťaz postupoval priamo do československej najvyššej súťaže.

Pôvodne odštartoval ako ročník 1948/49 štátnej ligy, po odohratí jesennej časti ho administratívne zrušili. Prešlo sa na systém jar - jeseň. Z najvyššej súťaže nikto nezostupoval, nikto do nej nepostúpil a nebol vyhlásený ani víťaz, rozumej majster ligy.

Celoštátne majstrovstvá so štrnástimi účastníkmi hrané systémom jar - jeseň každý s každým.

V roku 1949 sa na Slovensku ako II. liga hrala D-skupina krajinskej súťaže so štrnástimi mužstvami, v ktorej víťaz priamo postúpil do celoštátnych majstrovstiev.

V roku 1950 bola II. celoštátna liga - celoštátne majstrovstvá II - z ktorej prvé dve mužstvá postupovali do najvyššej súťaže. Na Slovensku sa hrala D-skupina oblastnej súťaže, čo bola vlastne tretia najvyššia súťaž.

V roku 1951 sa do najvyššej súťaže (majstrovstvá republiky) prebojovali mužstvá, ktoré sa kvalifikovali do semifinále Čs. pohára. Nešlo pritom o pohárovú súťaž, akú poznáme dnes.

Na Slovensku sa hrala krajská súťaž, rozdelená do skupín Bratislava, Nitra, Žilina, Banská Bystrica, Košice a Prešov.

Prebor republiky za účasti štrnástich mužstiev hraný systémom jar – jeseň jednokolovo. Druhá liga sa nazývala celoštátna súťaž a bola rozdelená do dvoch skupín, ktorých víťazi postúpili do preboru republiky.

Na Slovensku sa hrala krajská súťaž, rozdelená do skupín Bratislava, Nitra, Žilina, Banská Bystrica, Košice a Prešov. V roku 1954 sa skupina Bratislava rozdelila na Bratislava-mesto a Bratislava-vidiek. V roku 1955 sa na Slovensku hrala Oblastná súťaž, skupiny E a F.

Dvanásťčlenná I. liga, systém jar - jeseň každý s každým.
Hrali sa dve skupiny II. ligy, ktorých víťazi postúpili do najvyššej súťaže.
Na Slovensku sa hrala oblastná súťaž, skupiny E a F.

Dvanásťčlenná I. liga sa hrala trojkolovo systémom jar-jeseň-jar a každý s každým. Opäť sa prechádzalo na systém jeseň-jar. Hrali sa dve skupiny II. ligy a z každej dve najlepšie mužstvá postúpili do najvyššej súťaže.

Na Slovensku sa hrala Oblastná súťaž, skupiny E a F.

I. liga mala štrnásť účastníkov, hralo sa systémom jeseň – jar každý s každým. Od sezóny 1960/61 existovali namiesto dvoch skupín II. ligy tri a tak to bolo až do sezóny 1965/66. Potom sa opäť prešlo na systém s dvoma skupinami II. ligy.

Na Slovensku sa hrala divízia, čo bola tretia najvyššia súťaž.

I. liga mala šestnásť mužstiev, hrali systémom jeseň – jar každý s každým. Z celoštátnej II.ligy postupovali dve najlepšie mužstvá.

Na Slovensku sa hrala C-skupina III. ligy. Tento stav trval do sezóny 1974/75, kedy sa C-skupina III. ligy premenovala na Slovenskú národnú ligu.

Na konci sezóny 1976/77 prišla reorganizácia druhej ligy, od ročníka 1977/78 sa vytvorili tri skupiny národných líg a druhá liga na Slovensku dostala názov Slovenská národná liga. Od sezóny 1981/82 bola aj v Česku iba jedna Česká národná liga.

Najvyššia slovenská samostatná súťaž I. liga odštartovala s dvanástimi mužstvami systémom jeseň – jar. Súťaž bola rozdelená na základnú časť a nadstavbovú časť, ktorú tvorili dve skupiny. V hornej nadstavbovej skupine hralo šesť tímov o majstrovský titul, v dolnej zvyšných šesť o záchranu.

Druhá liga mala šestnásť účastníkov, pričom v sezóne 1993/94 postupoval do najvyššej súťaže iba víťaz. V sezóne 1994/95 hralo druhé mužstvo baráž s predposledným tímom I. ligy. V ročníku 1995/96 nezostupoval z I. ligy priamo nikto, keďže sa rozširovala.

I. liga (od sezóny 1997/98 niesla podľa hlavného partnera názov Mars superliga) so šestnástimi účastníkmi, hraná systémom jeseň – jar každý s každým. V sezóne 1999/2000 zostúpilo sedem tímov, keďže sa upravoval počet účastníkov najvyššej súťaže. Z osemnásťčlennej II. ligy postupovali priamo do najvyššej súťaže dve najlepšie mužstvá a rovnaký počet musel opustiť I. ligu.

Najvyššia slovenská súťaž (mala v tomto období tri názvy, podľa partnerov resp. ak hlavný partner nebol, Mars superliga, I. liga, Corgoň liga) sa hrala s desiatimi mužstvami, štvorkolo, takže účastníci odohrali celkom 36 ligových zápasov.

Najvyššia slovenská súťaž Corgoň liga za účasti dvanástich mužstiev, každé odohralo 36 stretnutí. Najprv systémom každý s každým doma – vonku. Prvých osem tímov pokračovalo v skupine o majstra, pričom sa im odpočítali body a góly z prvej fázy, dosiahnuté so štyrmi súpermi, ktorí v druhej etape už nefigurovali v hornom oktete. Štyria „zdola“ vytvorili skupinu s prvými štyrmi z druhej najvyššej súťaže. Do ďalšieho ročníka najvyššej súťaže sa kvalifikovali štyri najlepšie mužstvá z tejto skupiny po odohraní 14 zápasov (každý s každým doma – vonku).

Najvyššia súťaž, pomenovaná podľa generálneho partnera Corgoň liga, s dvanástimi mužstvami. Hralo sa trojkolovo, tímy z predchádzajúcej konečnej tabuľky z 1. až 6. miesta odohrali 17 stretnutí doma a 16 vonku, mužstvá zo 7. až 11. miesta plus nováčik opačne, 16 doma, 17 u súpera.

Počnúc ročníkom 2014/15 niesla najvyššia súťaž názov Fortuna liga.

Od sezóny 2014/15 sa II. liga hrala vo dvoch skupinách, východ a západ, v každej bolo 12 klubov. Tie odohrali základnú 22-kolovú fázu, potom sa podľa postavenie tabuľky rozdelili na hornú a dolnú šesticu. Mužstvá na 1. až 6. mieste z obidvoch skupín si do spoločnej druhej časti o jedno postupové miesto preniesli body a skóre zo vzájomných stretnutí a v nadstavbovej etape odohrali len zápasy so súpermi z druhej skupiny doma a vonku, teda celkom 12 stretnutí. Mužstvám na 7. až 12. mieste zostali body a skóre zo základnej fázy a v nadstavbe absolvovali 10 stretnutí proti súperom z vlastnej skupiny. Zostúpil klub z posledného miesta a ďalší podľa územného zaradenia vypadávajúceho z najvyššej súťaže a postupujúceho z II. ligy.

Rovnako dvanásť účastníkov, nový formát. Základná fáza má 22 kôl, systém každý s každým doma - vonku. Následne sa pelotón delí na dve šesťčlenné skupiny, prvá hrá o majstra, druhá o záchranu. V nich je hrací systém každý s každým doma -vonku, čo znamená desať zápasov. Všetky body získané v základnej časti sa prenesú aj do nadstavby. Nóvum tohto modelu sú baráže. Posledný v konečnej tabuľke zostupuje, tím na 11. mieste o zotrvanie medzi elitou bojouje v dvojzápasovej baráži (doma - vonku) s druhým tímom II. ligy, pričom druholigista musí splniť všetky licenčné kritériá pre pôsobenie v najvyššej súťaži.
Ak domácu pohárovú súťaž Slovnaft Cup vyhrá jedno z prvých troch mužstiev konečnej ligovej tabuľky, hrá sa aj baráž o miestenku do predkola Európskej ligy. Systém: v semifinále štvrtý vs siedmy resp. piaty vs šiesty v tabuľke, víťazi vo finále na jeden zápas na ihrisku lepšie umiestneného mužstva v konečnej tabuľke.

Podrobnejšie a oveľa viac o histórii slovenského futbalu a Slovenského futbalového zväzu v publikácii Pamätnica SFZ 80, ktorá vyjde na jeseň tohto roku.