SLOVENSKO: Belasý švihák Emil Pažický má knihu

BRATISLAVA (SFZ/pš) – V sobotu pribudol šiesty kúsok do mozaiky edície Belasé legendy – krstila sa kniha o výnimočnom kanonierovi a skvelom človeku, bojovníkovi Emilovi Pažickom (na fotografii Jána Lukyho).

Myšlienka zachytiť pre súčasnú a všetky ďalšie generácie výnimočné osobnosti, ktoré šírili po celom svete dobré meno Slovana a slovenského futbalu, má už šesť kapitol, zhmotnených do kníh. Svetlo sveta uzreli postupne publikácie o Michalovi Vičanovi, Karolovi Joklovi, Kolomanovi Göghovi, Petrovi Dubovskom i Viliamovi Schrojfovi, v sobotu pribudla zatiaľ posledná. Jej témou je Emil Pažický, autorom publicista Ladislav Harsányi, krstným otcom Jozef Vengloš (na fotografii Jána Lukyho).

S jeho menom sa spája niekoľko unikátov,: bol vôbec prvým Slovákom, ktorý skóroval v zápase Pohára európskych majstrov (predchodcu dnešnej Ligy majstrov), bol prvým slovenským futbalistom s prezývkou Bača (dnes ju nosí aj iná osobnosť, Ladislav Petráš), bol členom tímu Slovana (pod názvom Sokol NV Bratislava), ktorý vybojoval historicky prvý federálny titul pre slovenský klub, je členom Klubu ligových kanonierov s odznakom číslo 9, bol prvým Slovákom, ktorý sa stal najlepším strelcom ligového ročníka (1955 za 19 gólov).
Jeho futbalová charakteristika znie priebojný technický útočník, jeden z najlepších v Československu po II. svetovej vojne, útočný tank, bombardér, ktorý strieľal góly pravou i ľavou nohou, skvelý hlavičkár. Reprezentoval 18-krát, v medzištátnych zápasoch dal 7 gólov, zúčastnil sa na MS 1954.
Triddsať rokov strávil na vozíku, kam ho pripútala zákerná choroba skleróza multiplex. “Môže to postihnúť každého. Mňa zasiahla v najlepších rokoch,“ cituje ho jeho životopisná kniha. Choroba sa stala súčasťou jeho života, jeho boja o každý ďalší deň. Ale primárne pre neho boli vždy dve iné veličiny: rodina a futbal. Manželka Ľudmila, deti a neskôr vnúčatá a futbal, góly.
Volali ho Pažo, Bača i Zuboš, ale aj belasý švihák. Celý život mal charizmu, šarm, nepochybne aj vo futbalovom nebi ho práve takého poznajú. I o tom,v čom bolo kúzlo jeho osobnosti, je táto kniha.
A studnica Belasých legiend ešte má čo ponúknuť: už sú rozpracované a naplánované ďalšie dve publikácie na rok 2018, o Lepoldovi Jimovi Šťastnom, členovi Siene slávy slovenského futbalu, a Viktorovi Tegelhoffovi, po ktorom je pomenovaná ulica, na ktorej je sídlo ŠK Slovan. Zapíšte si, neprehliadnite.