SLOVENSKO: Bratia Čapkovičovci v Klube 70

BRATISLAVA (SFZ/TOMÁŠ ČERNÁK) - Znie to neuveriteľne, ale najslávnejšie dvojičky histórie československého futbalu dnes oslavujú vzácne životné jubileum - 70. rokov.

Kto by to bol povedal, že títo večne mladí chlapci už majú sedem krížikov. Veď všade, kam prídu, prekypujú vtipom, dobrou náladou a svojským umením hovoreného slova. V ich spoločnosti nikdy nebola núdza o dobrú zábavu, bolo tak počas aktívnej hráčskej kariéry, je tak i v dnešných časoch. A hlavne celé roky zabávali svojim umením divákov na futbalových štadiónoch.
Jozef a Ján Čapkovičovci, legendy slovenského i československého futbalu, sa narodili 11. januára 1948 v bratislavskej Petržalke, kde v tam sídliacej Červenej hviezde začali aj s futbalom. Chýr o ich talente sa veľmi rýchlo doniesol na Tehelné pole, kam prestúpili v roku 1967 ako devätnásťroční, čím naštartovali svoju mimoriadne úspešnú futbalovú dráhu.
V Slovane i v reprezentácii. Obaja bratia sú víťazi PVP, trojnásobní majstri ČSSR, štvornásobní vicemajstri ČSSR, dvojnásobní víťazi Čs. pohára, štvornásobní víťazi Slovenského pohára, päťnásobní víťazi skupiny Interpohára.
Jozef sa okrem toho stal v roku 1976 majstrom Európy a Ján bol účastníkom majstrovstiev sveta 1970 v Mexiku. Jozef odohral v čs. reprezentácii šestnásť zápasov, Ján dvadsať a zaznamenal šesť gólov. Paradoxne, nikdy sa spolu v reprezentačnom mužstve nestretli - keď Ján v najcennejšom drese končil, brat Jozef v ňom začínal.

V roku 1977 vstúpil Ján Čapkovič do Klubu ligových kanonierov a so 100 strelenými ligovými gólmi v drese Slovana Bratislava je stále najlepším povojnovým strelcom belasých. O Jozefových obranných kvalitách sa mohli presvedčiť takí futbalisti ako Johan Cruyff, Kevin Keeagan či Oleg Blochin. Navyše, Jozef je spolu s Alexandrom Vencelom jediným futbalistom, ktorý vyhral PVP i majstrovstvá Európy a ako jediný nastúpil v oboch prípadoch v základnej finálovej zostave.
A čo sa ten navystrájal, o tom by asi najlepšie vedel rozprávať nezabudnuteľný tréner Michal Vičan, ktorému jeho „Sosenko“ či „Nosek“ povystrájal všetko možné. Od hodenej petardy do sprchy, cez kýchací prášok na obložených chlebíčkoch v Maroku až po zauzlované šnúrky na topánkach. Napriek enormnej snahe sa legendárnemu trénerovi nikdy nepodarilo pristihnúť bratov Čapkovičovcov priamo pri fajčen... Napriek všetkému nedali na seba nikdy dopustiť a spoločne vytvárali pozitívnu klímu v kabíne i mimo nej. Pretože ak aj robili ,,zle“, tak vždy inteligentne. Presne tak isto, ako sa prezentovali aj na futbalových trávnikoch.
 

Po skončení aktívnej hráčskej kariéry a vyštudovaní Vysokej školy ekonomickej sa obaja bratia ešte nejaký čas venovali futbalu na nižšej úrovni. Jozef sa následne zamestnal najprv v bratislavskom Elektroodbyte a potom dlhé roky na Inšpektoráte práce, kde vo funkcii riaditeľa pôsobil 16 rokov. Ján spojil svoj život s Červenou hviezdou (po roku 1989 ŠKP Bratislava), kde pracoval v rokoch 1979 - 2010 ako tajomník klubu. Pôsobil tiež ako člen Rady SFZ, delegát SFZ a člen Zmierovacej komisie SFZ. Jozef taktiež pôsobil v ŠKP Bratislava, dokonca ako prezident klubu, a rovnako bol delegátom SFZ. Treba tiež spomenúť, že Jozef je držiteľom najvyššieho štátneho vyznamenania Radu Andreja Hlinku I. triedy za zásluhy o znik Slovenskej republiky a bol uvedený do Siene slávy slovenského futbalu.
 

Dnes celá futbalová rodina, bývalí spoluhráči, tréneri, priatelia a fanúšikovia zdvíhajú pohár na zdravie bratom Čapkovičovcom, nezabudnuteľným postavám najúspešnejšieho obdobia nášho futbalu, a želajú im do ďalších rokov hlavne veľa zdravia, pohody a úsmevu na tvári.

Živió, Čapáci!