VIDEO: Ondrej Duda: "Šanca hrať na ME neprichádza každý deň, hráme o všetko“

SENEC (SFZ) - Rozhovor s Ondrejom Dudom, stredopoliarom slovenskej dvadsaťjednotky pred záverečnými kvalifikačnými zápasmi so Škótskom a Holandskom

Do veľkého futbalu vstúpil v sedemnástich rokoch v Košiciach. Tréner Ján Kozák vytiahol do Á-čka ďalšieho z radu mladých nádejných futbalistov a Ondrej Duda sa chytil šance ako sa patrí. Rýchlo sa stal platným hráčom košického MFK a že sa vie bez otáľania chopiť ponúknutej šance ukázal aj v drese reprezentačnej dvadsaťjednotky. Debutoval v októbri minulého roka proti Luxembursku a po troch minútach pobytu na trávniku sa postavil k penalte a chladnokrvne ju premenil. Po rušnom polroku po prestupe do Poľska zavŕšenom majstrovským titulom sme sa pred rozhodujúcimi zápasmi kvalifikácie o postup na ME 2015 rozprávali s devätnásťročným stredopoliarom Legie Varšava Ondrejom Dudom.

V zimnom prestupovom termíne ste zaznamenali prvý vážnejší prestup v kariére.

"Rýchlo som sa zapracoval do kádra, získali sme prvenstvo v Ekstraklase, rozhodnutie prestúpiť musím teda hodnotiť veľmi kladne. Najmä v začiatkoch mi pomohol brankár Dušan Kuciak, veľmi rýchlo som sa v Legii udomácnil a verím, že to bude stále lepšie.“

Do veľkého futbalu ste vstúpili v Košiciach. Ako spomínate na obdobie v žlto-modrom drese?

"Ako sedemnásťročného ma vytiahol do prvého mužstva tréner Kozák, za čo som mu veľmi vďačný. V Košiciach som našiel skvelé podmienky. Čo viac si môže tak tak mladý hráč priať, ako pravidelne nastupovať v základnej zostave v najvyššej domácej súťaži? Možno sa starším hráčom jej úroveň máli, ale pre mladých hráčov je to super súťaž. Košice mi dali z tohto pohľadu nesmierne veľa.“

Na ihrisku vynikáte technikou a vedením lopty. Dostali ste tieto danosti do vienka?

"Od prvých futbalových krokov som si rozumel s loptou. Určité technické prednosti sa snáď ani nedajú natrénovať. Každý hráč na niečom stavia. Mne chýba v porovnaní s inými hráčmi viac fyzickej sily, nie vždy ustojím súboj ako by som si predstavoval. Nie som tak pevný. Každý hráč má svoje.“

Na konci sezóny ste si pripísali prvý majstrovský titul.

"Predtým som žiadnu trofej nevyhral, pre mňa to bolo teda niečo nové, nepoznané. Spoluhráči mi hovorili - „tu si v Legii, tu sa berie len prvé miesto“. Pravdou je, že sa klubu podarilo obhájiť titul a oslavy na námestí v starom meste boli veľkolepé. Prišlo nás pozdraviť štyridsaťtisíc fanúšikov, na prvý titul sa nezabúda.“

V Lige majstrov ste po domácom víťazstve 4:1 viedli aj v odvete na pôde Celticu Glasgow štyri minúty pred koncom 2:0. Vtedy však do príbehu vstúpilo niečo nečakané. Legia poslala do hry Bartosza Bereszynskeho, ktorý bol za karty z minulej sezóny v treste. Prišla kontumácia 0:3 a Legia putovala „iba“ do Európskej ligy. Aj taký vie byť futbal.

"Práveže to nemalo s futbalom nič spoločné. Všetci videli ako sme na ihrisku hrali a strieľali góly. Odviedli sme skvelú prácu, hoci treba priznať, že aj technickú chybu pri striedaní. Rešpektujem pravidlá súťaže, ale toto bol mimoriadne tvrdý, neadekvátny trest. Myslím, že niečo podobné by sa v budúcnosti nemalo opakovať.“

Vo vašom hlase cítiť stále trpkosť a sklamanie. Vzalo vám to chuť do futbalu?

"Možno na ďalší deň som nemal chuť trénovať. Na druhej strane, som mladý, je na mne, aby som futbalovo napredoval a snáď si raz Ligu majstrov zahrám. Mrzí ma to skôr z pohľadu starších hráčov v klube. Boli tak blízko a napokon sa im sen rozplynul. Treba si uvedomiť, že ani táto pohárová sezóna ešte nekončí. Máme pred sebou Európsku ligu, to sa predsa počíta. Treba sa skoncentrovať a urobiť všetko pre úspech v tejto súťaži.“

Po prestupe do Poľska ste sa z nominácií kádra dvadsaťjednotky vytratili. Naposledy vás evidujeme vo februárovom dueli v Portugalsku.

"Ten zápas bol pre mňa veľmi dôležitý. Tréner Galád mi pomohol vo chvíli, kedy som zažíval citlivé futbalové obdobie spojené s následkami zranenia a prestupom do Poľska. Bol to pre mňa pozitívny impulz a veľká pomoc.“

Predtým ste zaujali výkonmi proti Luxembursku, Holandsku a v Gruzínsku. Pri debute ste po troch minútach na ihrisku trafili do siete Luxemburska, ďalši ste pridali v gruzínskom Gori.

"Niekedy rozhodujú vo futbale maličkosti. Ja som na duel s Luxemburskom figuroval najskôr iba medzi náhradníkmi. Duel so Škótskom som sledoval z tribúny a všetci sme čakali do poslednej chvíle ako sa vyvinie situácia so zraneným Lásikom. Napokom Rišo hrať nemohol a padla voľba na mňa. Myslím si, že zápasy mi vyšli herne a vďaka spoluhráčom aj strelecky. Aj takéto scenáre prináša futbal.“

Tréner Galád vás pozorne sleduje aj po prestupe do Varšavy, na jeden zo zápasov vycestoval dokonca osobne.

"Tréner má skvelé vzťahy so všetkými hráčmi kádra. Návšteva v Poľsku nie je ničím zvláštnym, predtým bol takto sledovať, ak si dobre spomínam, Gyömbéra, či Lásika. Je to pochopiteľné, hráčov pôsobiacich v zahraničí nevidí každý víkend v domácej lige. Bolo to príjemné stretnutie.“

Čakajú nás rozhodujúce stretnutia o postup do baráže ME 2015 so Škótskom a Holandskom. Najmä domáci so Škótskom bude niesť prívlastok - rozhodujúci.

"Hovorí sa, že najdôležitejší zápas je vždy ten najbližší. Áno, chceli by sme doma zvíťaziť a nespoliehať sa na výsledok v Holandsku. Tam to bude ešte ťažšie. Všetci vieme, že ak urobíme doma tri body, postup do baráže by nám nemal ujsť.“

Prvý vzájomný zápas so Škótskom ste mali možnosť sledovať z tribúny. Ako ho hodnotíte tento duel s odstupom času?

"Najmä v druhom polčase, ale platí to prakticky o celom stretnutí, sme boli lepším tímom. Dostali sme hlúpy gól a keď domáci zvýšili na 2:0, bolo ťažké skóre vyrovnať.

Čím vás Škóti zaujali, prípadne prekvapili?

"V kádri majú šikovných hráčov. Individuálne schopnosti niektorých sú na vysokej úrovni. Ako príklad uvediem stredopoliara Calluma McGregora, ten odohral proti nám skvelý zápas. Mužstvo možno nehrá tak kolektívne ako my, ale spolieha sa individuality.“

Cesta na európsky šampionát do Českej republiky je ešte ďaleká. Napriek tomu, čo by pre vás znamenala účasť na budúcoročných ME do 21 rokov?

"Veľmi veľa. Šanca hrať na vrcholnom európskom podujatí nemusí prísť už nikdy potom. Vieme, že hráme o všetko a v tomto zmysle aj urobíme všetko preto, aby sme si na záverečnom turnaji zahrali. Je to veľká výzva a v neposlednom rade aj šanca každého hráča zaujať výkonmi pozorovateľov renomovaných európskych klubov.“