Dnešný jubilant Ján Švehlík (70) – Európsky titul a narodenie syna za šesť dní

BRATISLAVA (SFZ) -  "Vyskúšal som si z futbalu všetko, hral som ho, trénoval som, funkcionárčil, už roky som vedúcim mužstva,“ v deň svojich 70. narodenín v jednej vete zhrnul svoj vzťah k celoživotnej láske Ján Švehlík.

Rodák z Lovče hájil v seniorskom futbale na najvyššom stupni farby len troch klubov. Najviac, necelých trinásť rokov, vo dvoch etapách obliekal belasý dres Slovana, kam prišiel z dorastu Žiaru nad Hronom. Bratislavskú kapitolu mu prerušila sezóna vojenčiny v Dukle Praha, potom prvýkrát skúsil zahraničie v belgickom Hasselte, kariéru zakončil v nižších rakúskych súťažiach. Všade ako útočník - “od malička som chcel hrať v útoku, dávať góly“ - a hoci nemal povesť vychýreného bombardéra, 79 gólov v najvyššej čs. lige je solídne číslo, pričom kronika bratislavského klubu vydala svedectvo celkom o 189 presných streleckých zápisoch v drese Slovana! Roky tvorili trojzáprah s krídelníkmi Mariánom Masným a Jánom Čapkovičom a posúvali belasých k trofejám. “Pozrite sa na mňa, nie som práve urastený chlap, takže vysokí stopéri mi robili starosti. Mimoriadne pekné góly som nedával, žiadne bomby, čo by trhali siete, ani krásne strely do šibenice z diaľky. Bol som šestnástkový hráč, často som dorážal lopty zblízka,“ stále platí, že čo povie, to sedí ako trefa do čierneho.

Samozrejme, najpamätnejší gól strelil v medzištátnom zápase, v reprezentačnom drese. Bolo to 20. júna 1976, svojím gólom otvoril skóre finále majstrovstiev Európy. “A o šesť dní sa mi narodil syn Janko,” pripomína najkrajší týždeň v živote, keď mu k dcérke Andrei pribudol druhý potomok a krátko predtým získal výnimočný futbalový triumf. „Maier najprv loptu vyrazil. Čakal som, že strela prejde do siete, ale nemecký brankár bol trieda. Moja opakovaná strela už šla do odkrytej časti brány, to už nemal šancu. Nebol to výstavný gól, ale nesmierne dôležitý.“

Bojovný a hlavne užitočný hráč bol typom pohyblivého šikovného útočníka. Švehlíkov podpis je pod mnohými tímovými úspechmi: trikrát sa stal majstrom Československa so Slovanom, raz s Duklou Praha ako hráč, štyrikrát vyhral domáci pohár, k tomu uspel dva razy vo finále Československého pohára. Potom v pozícii asistenta trénera na lavičke Slovana pridal ďalšie tri ligové prvenstvá a ako člen realizačného tímu získal ešte päť! Jeho podpis je navyše pod piatimi triumfami v Slovenskom pohári. Má dva tituly majstra Európy, okrem spomínaného seniorského z roku 1976 mu patrí aj ďalší z kategórie do 23 rokov z cyklu 1970 – 1972, hoci vo finálovom dvojzápase so ZSSR nenastúpil.

Osobná vitrína úspechov vzbudzuje uznanie, úctu si vždy usmievavý Švehlík získaval celý život  slušnosťou, empatiou a ľudskosťou. Úplne samozrejme sa stal držiteľom Ceny fair-play Ivana Chodáka (2009), vždy používal rozum a srdce, podľa toho, čoho viac si daná situácia vyžadovala. “Preto som nikdy nešiel samostatnou trénerskou cestou, hoci viackrát sa tu taká možnosť naskytla, mám i najvyššie odborné vzdelanie.“ Po zamyslení dodal: “Nemám na to povahu. Počas tejto fázy môjho futbalového života ma najviac bavilo viesť béčko, robiť s mladými chlapcami, ktorí skončili v doraste a na áčko ešte nedorástli,” ono je to so Švehlíkom tak vždy: každý jeho názor je zvyčajne odrazom k ďalšej samostatnej debate. A tá je inšpiráciou k ďalšej a tá k ďalšej…

Napríklad o tom, že hoci poctivo vyštudoval právo a získal titul JUDr, v advokácii nikdy nerobil. “Čo človek vie, určite v živote uplatní. Takže neraz sa mi stalo, že poznatky a vedomosti, nadobudnuté v škole, som použil  v situáciách, ktoré mi počas štúdia ani nenapadli.“ Alebo o tom, ako v reprezentácii prijal úlohu žolíka. “Moja pozícia v tíme bola podobná začiatkom v Slovane. V tíme vládla veľká konkurencia, do Juhoslávie na záverečný finálový turnaj ME som cestoval zmierený s tým, že budem sedieť na lavičke. Vravel som si, že ak si zahrám, bude to skvelé, ak nie, svet sa nezrúti,“ pripomenul vrchol svojej hráčskej kariéry. Aj po rokoch je presvedčený, že ak by Pollák nedostal v semifinále s Holandskom červenú kartu, vo finále by nehral. V reprezentácii má zapísaných 17 štartov a 4 góly.

Polstoročie žije v Bratislave, splynul so Slovanom. Usmieva sa, že v žilách má belasú krv, a to nie je ani šľachtic. „Myslím si, že ak chce byť človek šťastný, musí mať rád a rešpektovať mesto, kde žije.“
Absolútny a všestranný rešpekt si zaslúži aj dnešný jubilant, nepochybne výborný futbalista a báječný chlap. K početným gratulantom sa pridáva aj Slovenský futbalový zväz: živió, Švehla!