Jubilant Jozef Paršo: Vždy vpredu, na ihrisku aj ako funckionár

BRATISLAVA (SFZ) – Dlhoročný, čo v jeho prípade znamená viac ako tri desiatky rokov! – predseda Stredoslovenského futbalového zväzu Jozef Paršo dnes jubiluje. V kruhu najbližších si pripije na 70. narodeniny a od priateľov, kamarátov, známych a širokej futbalovej rodiny prijíma gratulácie zo všetkých kútov Slovenska.

Jeho futbalová krv je funkcionárska, aj keď by sa v nej našli nezmazateľné hráčske stopy. Rodák z Kysuckého Lieskovca hájil farby rodnej obce, počas štúdia na chemickej priemyslovke aj Banskej Štiavnice, potom vojenčil vo Frýdku-Místku, kde si zahral 3. ligu, a počas nedlhej kariéry stihol zavítať aj do šatne Baníka Prievidza. “Vždy som bol vpredu,“ opísal svoje posty v zostave uvedených tímov. Videl sa vo Vasilovi Štibrányim: “Som taká postava ako on, nižší, ale nie chatrný, vlastne aj rýchly. A vždy sa mi páčilo, keď taký malý vypiekol s veľkými,“ chechtal sa a nekonečne veľakrát sa nadchol Štibrányiho rozprávaním o góle Španielom na MS v Čile. “To bolo presne ono, malý Slovák pokoril veľkého Španiela Santamariu a dal gól...“

Nahovárali ho, aby sa stal rozhodcom, aj to rok skúšal a zopár vtedajších žiakov v Banskej Štiavnici by si možno ešte aj dnes spomenulo na zápasy, ktoré viedol Paršo. 

Oveľa viac čitateľov by však našlo články, podpísané jeho menom. Lebo novinárčina sa mu páčila, vládol perom a majstrovsky šibal jazykom, v tej dobe rešpektovanom periodiku Prieboj a od 1. mája 1979 v banskobystrických novinách Priekopník.

Pravda, to už mal za sebou začiatok funckionárskej dráhy, sedem rokov bol vo výbore prievidzského Baníka. “Keď v 1975 prišli na Hornú Nitru Karol Jokl ako hráč a Jozef Obert ako tréner, patril som k tým, čo ich vítali v klube,“ a okamžite pridal niekoľko historiek s oboma veľkými borcami. Ako to už býva, aj po rokoch sú medzi nimi také, že sa veľmi nepatrí púšťať ich do verejnosti, lebo sú krásne človečenské...
Keď sa udomácňoval v Banskej Bystrici na stoličke šéfredaktora Priekopníka, stiahol ho Jozef Biensky do Dukly, kde bol v rokoch 1990 – 1996 ako vojak z povolania v štruktúre klubu. Neskôr tomu aj velil a to už bol len krôčik od dverí, cez ktoré vošiel dva dni po svojich 38. narodeninách. “Vlado Halaj odstúpil a mňa nahovorili, aby som dočasne prebral funkciu predsedu futbalu v stredoregióne.  No a dočasne sa zmenilo na normálne,“ spomína a my len dodávame, že odvtedy vyhral voľby na najvyšší futbalový post v stredoslovenskom zväze deväťkrát, naposledy v roku 2017!
Poznajú ho nielen na Slovensku, napríklad má spoza rieky Moravy odložený titulok zo svojho prvého vystúpenia na federálnej futbalovej konferencii v Prahe: Po milování je fotbal druhá nejhezčí věc na světe, řekl mladý funkcionář ze Slovenska Josef Paršo... “Je to pravda, hovorím to aj teraz, keď mám 70. Už som im odpustil to „s“ v Jozefovi, pretože moje krédo zachytili presne,“ smeje sa dnešný oslávenec.
Aj keď tie desaťročia vo futbale neboli len úsmevné a zábavné a musel aj on nie raz riadne škrípať zubami, lebo taký je život, Jozef Paršo dnes slávi sedemdesiatiny, ktoré by mu nikto nehádal. Veľa zdravia  a sily ešte na... Veľa rokov. Želá celý Slovenský futbalový zväz a futbalová rodina.