Manažér mládeže SFZ Samuel Slovák – Potrebujeme produkovať kvalitu, nie kvantitu

BRATISLAVA (SFZ) – Tri krajiny, štyri kluby a zdroje informácií – manažér tréningového procesu ŠTM Samuel Slovák strávil po týždni v AS St. Etienne, Celte Vigo aj v bosnianskych kluboch Zrinski Mostar a Široki Brjeg. Sledoval, pýtal sa a rozprával o mládežníckom futbale. 

Čo bolo podstatou vášho výjazdu?
“Chceli sme sa pozrieť, ako v tých krajinách a konkrétnych kluboch pracujú s mládežou, ako pristupujú k metodike, čím napĺňajú  tréningové jednotky. Mali sme pripravený okruh otázok, ktoré sme kládli pri všetkých návštevách. Zamerali sme sa na momenty, ktoré rámcujú filozofiu práce s mládežou, teda objem práce, jej obsah, možné prepojenie so školou, formy financovania. Mnohé sme predpokladali, iné sme tušili, bolo dobré, že sme šli a priamo od znalých vecí dostali odpovede z prvej ruky.“
Čo sa dá odpovedať na obyčajnú otázku, čo vám to dalo?
“Jednoslovne: veľa. Jednovetovo: overili sme si naše predpoklady, zistili sme niektoré nové skutočnosti a inšpirovali sme sa do ďalšej roboty.“
Ako obstál náš systém prípravy a výchovy futbalovej mládeže s tým, ktorý ste videli v zahraničí?
“Základom bolo nastaviť si optiku, ktorou sme sa dívali na fungovanie mládeže v navštívených kluboch. Alebo inak, dôležité pre nás bolo zvoliť, na čo sa pozerať. Neporovnávame, kto je úspešnejší, pretože francúzsky či španielsky mládežnícky futbal je na základe objektívnych faktorov nastavený na iný level ako náš, pričom početnosť je len jeden zo zásadných atribútov. Zjednodušene to poviem tak, že oni budú vždy lepší, ale v spôsobe práce s hráčskym materiálom, teda ako pracujú na rýchlostnej i technickej kvalite s mladými futbalistami, sú pre nás inšpiráciou. Lebo k ich úrovni sa dá dokráčať bez ohľadu na to, že majú výhodu väčšieho výberu. Zaujímali nás postupy pri výchove mládeže aj organizačné metódy pri jej kvalitatívnom raste, teda ako chodia deti do školy, ako často trénujú, kedy ich selektujú na futbalovú skupinu a ostatných. Boli to tri rozdielne prístupy, ale majúce aj spoločné menovatele.“
Totožné aj s našimi pohľadmi?
“Skôr by som povedal, že v rozpore s naším vnímaním práce s futbalovou mlaďou. Jedna z prvých analýz zozbieraných poznatkov bude o tom, či to robíme dobre respektíve lepšie my alebo oni. Z môjho pohľadu je to tak, že niektoré veci už máme nejaké to desaťročie zastarané. Ale určite nie všetko.”

Takže o čom ste presvedčený, že si zachováme a čo by stálo za prevzatie spoza hraníc?
“Každá metodika má svoje špecifiká, ktoré sú nepreberateľné pre inú krajinu. Vo Francúzsku, Bosne či Španielsku 10-11-roční chlapci nie sú v špecializovaných športových triedach. Odlišné chápanie od nás je teda napríklad pri pohľade na detský a juniorský futbal. V náväznosti na to racionalita objemu tréningov, ktorý je u nás prakticky bez zmeny od povedzme plus – mínus roku 1980. Opäť stojí za racionálnu analýzu, ktorý smer korešponduje s modernou a trendom, či naše vnímanie má skutočne pre mládež ten význam, ako mu pripisujeme. Ukázalo sa totiž, že tvrdenie, ako všade trénujú viac než u nás, nie je pravdivé!  Pravda je iná, trénujeme viac ako ostatní, to je holý fakt, nie názor. Žiada si to vyvodiť z toho správny záver.“
Aký význam prikladajú vo vami navštívených krajinách výsledku, bodom a tabuľkovému postaveniu?
“Chce to nájsť správny balans, kedy treba dať dôraz na výsledok, kedy je podstatný prístup k hráčovi ako osobnosti a kedy ide o spoločný výsledok tímu. My vždy hráme na výsledok a všetci za tím. Odlišnosť bola zrejmá hlavne vo Vigu. Rezultáty tam stále berú vážne, ale bolo zrejmé,  že detský futbal si vyžaduje iný prístup a musí byť založený na celkovo dobrej atmosfére, aby deti mali z lopty radosť. Bolo úžasné sledovať náladu, aká vládla na tréningoch.“
Takže odkedy počítajú góly a body?
“Odmalička, ale to ich neovplyvňuje v práci. Tímy sú organizované v súťažiach, no tréneri sa nejdú zblázniť z víťazstiev ani z prehier. Rovnako rodičia. Vec prístupu, nastavenia. Postavenie v tabuľke i body sa počítajú, ale nepreceňujú. Každý si uvedomuje edukačný význam futbalu, vytvorenie pozitívneho vzťahu k športu. Žiadne pachtenie sa za výsledkami, pričom z mojej skúsenosti viem, že u nás ich nesledujú ani tak deti, ako rodičia.“
Súhlasíte, že kľúčoví sú v tejto fáze rastu malých a mladých hráčov tréneri?
“Jednoznačne. Tréneri nastavujú pravidlá! Oni určia, kam pustia rodiča, oni zainteresúvavajú otcov a mamy do všemožných futbalových aktivít. Podstatná je komunikácia a zároveň zásadovosť klubu a trénera pri nastavení pravidiel. Vedenie futbalového poteru je aj o pedagogike a kreovaní osobnosti dieťaťa.“
A kto pomenúva zásadné problémy? Trebárs, že nám naprieč tímami, reprezentačnými i klubovými, chýbajú hráči na niektoré posty, konkrétne krajní obrancovia a hrotoví útočníci.
“My, teda tréneri a metodici. A  potom sa oblúkom vrátim k už povedanému, že obsadenie vami uvedených postov v zostave zodpovedajúcou kvalitou závisí od individuálnej zručnosti našich hráčov. V tom zaostávame už roky, problémom je tréningový proces. Nastal čas, keď treba meniť isté paradigmy. To nejde zo dňa na deň, prerod myslenia chce čas. Na to môže nadviazať zmena trénovania a na tú sa napojí zmena výchovy, aby sme mali hráčov na vyššej úrovni, než sú dnes. Naším cieľom by malo byť produkovať kvalitu. Potrebujeme zvýšiť počet hráčov, ktorí sú konkurencieschopní v topligách zahraničí.“