Rekonštrukcia a modernizácia futbalových štadiónov na Slovensku

So súhlasom autora ponúkame celý článok aj na tomto mieste.

V júni 2018 by na Slovensku malo byť zmodernizovaných 21 štadiónov 
Pred troma rokmi Slovenský futbalový zväz v spolupráci so štátom odštartoval projekt rekonštrukcie, modernizácie a výstavby dvadsaťjeden futbalových štadiónov. Osem z nich je už hotových, na ďalších sa pracuje. Projekt má byť zavŕšený najneskôr do 30. júna 2018. 

Na začiatku bolo aj video, ktoré ponúkalo pohľad na slovenské futbalové štadióny. Miestami pripomínali ruiny. Zničené tribúny, popraskané omietky, pleseň, hrdza, vysoká tráva. 

„Väčšina z nich je v hroznom stave. Dvadsať rokov sa do infraštruktúry neinvestovalo,“ hovoril pred troma rokmi Ján Kováčik, šéf Slovenského futbalového zväzu (SFZ). 

Vtedy zväz schválil rozdelenie 45 miliónov eur zo štátnej dotácie na projekt rekonštrukcie, modernizácie a výstavby 21 futbalových štadiónov. Najväčšiu sumu prisúdil Trnave – trinásť miliónov eur. 

Podmienkou účasti na projekte bola finančná spoluúčasť mesta alebo súkromného investora na úrovni 40 percent. Ak teda zväz pridelí dotáciu napríklad 750-tisíc eur, klub, mesto alebo súkromný investor musia zaplatiť z vlastných zdrojov aspoň pol milióna eur. Aj preto z projektu neskôr odstúpili Levice, Dolný Kubín a Topoľčany. Nahradili ich Skalica, Sereď a Žiar nad Hronom. 

„V úvode sme si predstavovali, že to pôjde trošku rýchlejšie. Najmä čo sa týka samotnej výstavby,“ priznáva projektový manažér SFZ Peter Dedík. 

Osem štadiónov je hotových 

Celý projekt má byť stavebne dokončený do 30. júna 2018, hoci je naplánovaný až do roku 2022. Ministerstvo školstva posiela každý rok po štyri a pol milióna eur. Dosiaľ teda štát poskytol osemnásť miliónov, zvyšných 27 uvoľní v priebehu ďalších šiestich rokov. Sklz sa vykrýva z úverov, ktoré sa potom refundujú. „V zmysle memoranda medzi vládou, SFZ a Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou máme možnosť čerpať úvery na prefinancovanie projektu. Tak vieme štadióny financovať skôr, ako nám bude chodiť dotácia,“ vysvetľuje Dedík. 

V nadväznosti na projekt schválil zväz smernicu, podľa ktorej musia štadióny spĺňať určité normy. Pre kluby v najvyššej súťaži to od sezóny 2017/2018 bude minimálne kategória UEFA 2. Musia mať teda napríklad vyhrievaný trávnik a umelé osvetlenie. 
S prispením projektu sa zatiaľ postavil nový štadión v Trnave a zrekonštruovali sa stánky v Myjave, Poprade, Senici, Zlatých Moravciach, Podbrezovej, Žiline a Ružomberku. Vo väčšine prípadov sa modernizácia týkala výstavby alebo rekonštrukcie tribún, zlepšenia sociálneho zázemia pre divákov, vybudovania vyhrievania hracej plochy, umelého osvetlenia či turniketového systému. V Žiline je ešte v pláne výstavba parkovísk. 

Postavia tri nové štadióny 

Vo fáze pokročilej výstavby sú štadióny vo Zvolene, v Bardejove a Skalici. Vo Zvolene sú takmer kompletné tribúny, v Bardejove momentálne robia vyhrievaný trávnik. V Skalici dokončili nové šatne a vybavujú povolenie na vybudovanie osvetlenia. Vo všetkých týchto mestách by mali rekonštrukciu stihnúť ešte v tomto roku. Veľká časť búracích prác sa už realizovala v Humennom, ďalšie prebehnú tento rok. 
V Dunajskej Strede a Trenčíne vyrastú úplne nové štadióny. V Trenčíne časť búracích prác prebiehala už v roku 2014, v Dunajskej Strede zbúrali jednu tribúnu a klub pred týždňom odohral na starom štadióne posledný ligový zápas. Výstavba novej arény by sa mala začať v polovici mája a mužstvo by sa do nej malo vrátiť v septembri (celá stavba má byť hotová v roku 2018). 
„Kto si postaví nový štadión a kto zrekonštruuje starý, bolo na rozhodnutí klubov. Ale všetky kroky sú racionálne. Napríklad Dunajská Streda bude vedieť zápasy vypredať. Nielen na reprezentáciu, ale aj na ligu,“ myslí si Dedík. 
Nový štadión vznikne aj v Košiciach, kde však najskôr musí prebehnúť verejná súťaž na výber zhotoviteľa stavby. Projekt má byť ukončený do júna 2018. 

Chýbajú ešte tri zmluvy 

Futbalový zväz zatiaľ podpísal zmluvy na výstavbu alebo rekonštrukciu 17 štadiónov (Národné tréningové centrum v Poprade zväz vlastní). Zmluvy zatiaľ nie sú podpísané s Banskou Bystricou, Prešovom a so Sereďou. 
„Zmluvy s Prešovom a so Sereďou by mali byť podpísané v priebehu mája,“ hovorí Dedík. 
Špecifickým prípadom je Banská Bystrica, kde je majiteľom štadióna ministerstvo obrany. „Dostaneme od štátu dotáciu na štadión, pri ktorého modernizácii bude naším partnerom opäť štát. Musíme nájsť model, ako to zrealizovať,“ priznáva Dedík. 

Komfort pre diváka 

Z pôvodného zoznamu štadiónov v priebehu prvých troch rokov odstúpili Levice, Dolný Kubín a Topoľčany. Dolný Kubín a Topoľčany kritizovali podmienky projektu. 
„Odmietame sedačky za 750-tisíc eur,“ tvrdil primátor Dolného Kubína Roman Matejov. Argumentoval, že peniaze od štátu by mohol klub použiť len na výstavbu novej tribúny. Ostatné práce by si musel hradiť z vlastných zdrojov – pri lacnejšom variante by išlo o pol milióna eur, pri drahšom až o milión. Podobný problém videli aj v Topoľčanoch. „Podstatou projektu je vytvoriť komfort pre diváka, postaviť nové tribúny, zlepšiť sociálne zázemie a služby pre ľudí. Ale to sa v mnohých prípadoch nedá zrekonštruovaním starých tribún. Mnohé štadióny sú doslova ruinami, na ktorých sa tridsať rokov nič neudialo,“ upozorňuje Dedík. 
„Preto sme vypísali tender tam, kde je to potrebné – na nové tribúny. To sa niektorým partnerom nepáčilo. Myslia si, že zrekonštruujú starú tribúnu a všetko bude vyhovovať. Ale to sa potom míňa účelu, ktorý tento projekt má – urobme to pre diváka.“ 

Ľudia na ruiny nepôjdu 

Prezidentka klubu FK Slovan Levice Zuzana Kolčárová zasa uviedla, že klub nemá peniaze na rozdávanie a na rekonštrukciu vo vlastnej réžii. „Budeme radi, keď zaobstaráme nové dresy a podobné veci pre hráčov,“ priznala s tým, že klub nemá sponzora, ktorý by investoval taký objem peňazí, aký by si modernizácia štadióna vyžadovala. Ambíciou trojice klubov podľa Dedíka je podporiť mládež. „To chceme aj my. Ale tento projekt nie je postavený na mládeži. Keď dostaneme dotáciu na ligové štadióny, nespadá do nej napríklad rekonštrukcia šatní pre mladších žiakov. To by sme nevedeli ani zúčtovať na ministerstve. A toto kluby ťažko chápali,“ hovorí Dedík. 

Poslankyňa mestského zastupiteľstva v Dolnom Kubíne Zdenka Poracká argumentovala aj tvrdením, že 730 miest na sedenie klubu stačí. Zväz totiž trval na celkovej kapacite štadióna 2050 nových a 730 existujúcich sedadiel. „Za štyridsať rokov bola kapacita tribúny naplnená len dvakrát,“ uviedla Poracká. 

„Prečo ľudia na ten štadión nejdú? Napríklad aj preto, lebo prostredie pre divákov je v súčasnosti absolútne nevyhovujúce,“ reaguje Dedík. „Druhou vecou je, že podľa smernice musí mať štadión kapacitu minimálne 1500 miest, aby spadal do kategórie UEFA 2. To je minimum pre každý projekt.“ 

Trnava nebola bublina 

Najväčšiu časť z dotácie ministerstva dostala Trnava – trinásť miliónov, čo je takmer 29 percent z celkovej sumy. „Prioritou nového vedenia SFZ bolo vybudovať Národný futbalový štadión. Ale keďže jeho výstavba sa zdržovala, objavila sa snaha skúsiť iný projekt,“ vysvetľuje Dedík. 

„Jediný štadión, na ktorom vtedy mohla reprezentácia hrať, bol v Žiline. Kritériá síce spĺňali aj Pasienky, ale nastupovať tam nebolo príliš dôstojné,“ dodáva. 
Celkovo sa na projekte City Arena preinvestovalo takmer osemdesiat miliónov eur. Väčšina išla na priľahlé nákupné centrum. Samotný štadión stál takmer tridsať miliónov. Zväz ako 51percentný akcionár vstúpi do spoločnosti, ktorá ho prevádzkuje. „V Trnave mali projekt reálne pripravený a rozbehnutý. Nebola to žiadna bublina. Existovala šanca, že do dvoch rokov sme schopní hrať s reprezentáciou na ešte lepšom štadióne ako v Žiline. A pomerne rýchlo sa to podarilo zrealizovať,“ pokračuje projektový manažér. 

V Trnave už slovenský národný tím odohral dva medzištátne zápasy a podľa Dedíka absolvuje v City Arene aj celú kvalifikáciu o postup na majstrovstvá sveta 2018. 
„Trnava je jednou z dvoch top bášt nášho futbalu. Potenciál pritiahnuť ľudí je tu najväčší na Slovensku. A zároveň je tam priestor pojať o osem- alebo deväťtisíc ľudí viac ako v Žiline,“ tvrdí Dedík. 

V Žiline stavali za vlastné 

Štadión v Žiline, na ktorom hrávala reprezentácia v minulosti, postavil majiteľ Jozef Antošík kompletne z vlastných zdrojov. Dotáciu štyri a pol milióna od štátu klub v prvej etape investoval do dobudovania tribún a ich opláštenia. V lete položí umelý trávnik. Do konca roka by mal doladiť okolitú infraštruktúru a vyriešiť situáciu s parkovaním. 

„Majiteľ v Žiline postavil štadión čisto zo súkromných zdrojov a k tomu ešte vybudoval aj veľký futbal. Za to naozaj klobúk dole,“ neskrýva uznanie Dedík. 
Špecifickým prípadom v rámci projektu je Národné tréningové centrum v Poprade, ktorého vlastníkom je futbalový zväz. Jeho rekonštrukciu v prvej etape financovala Európska futbalová únia (UEFA) a až v druhej išli peniaze zo štátnej dotácie. 

„V súčasnosti tam budujeme ešte nejaké tréningové plochy, aby sme NTC mohli využívať viac pre potreby reprezentácie a možno i na komerčné účely,“ vraví Dedík.

Projekt spustili pred troma rokmi a je doň zahrnutých 21 štadiónov po celom Slovensku. Osem štadiónov je dokončených, na siedmich sa pracuje a zvyšných šesť je v pláne. Projekt by mal byť ukončený v polovici roka 2018. Za mestom je uvedená kapacita štadióna. 

DOKONČENÉ

Senica 5100 
Myjava 2700 
Trnava 18 200 
Zlaté Moravce 3800 
Žilina 10 800 
Ružomberok 5000 
Podbrezová 4000 
Poprad 5700 

ROZOSTAVANÉ

Skalica 3000 
Dunajská Streda 12 800 
Trenčín 11 800 
Žiar n. Hronom 2200 
Zvolen 1800 
Bardejov 3300 
Humenné 1800 

PLÁNOVANÉ

Sereď* 
Nitra 7500 
Prievidza 3900 
Banská Bystrica 6500 
Prešov* 
Košice 9000 

Pozn.: * projekt ešte nie je dokončený, kapacita nie je známa