SLOVENSKO U21: Hapal - Slováci pre reprezentáciu zatajujú zranenia

BRATISLAVA (SFZ/šat) - Po úspešnom postupe na júnové ME futbalistov do 21 rokov do Poľska (16. – 30. 6. 2017) tréner Pavel Hapal predĺžil so SFZ zmluvu o ďalší kvalifikačný cyklus, v ktorom sa bojuje o účasť na ME 2019 v Taliansku. Sokolíci túto kvalifikáciu odštartovali prvými dvomi súbojmi (Estónsko - Slovensko 1:2 a Slovensko - Severné Írsko 1:0).  Hapalov tím teraz čaká ďalšia náročná skúška v Poprade, kde odohrajú sokolíci dva zápasy. Najprv si to rozdajú s nevyspytateľným Islandom (5.10.) a potom s topfavoritom našej skupiny Španielskom. Nielen o plánoch v týchto dueloch porozprával rodák z Kromeříže v nasledujúcom rozhovore pre futbalsfz.sk. 

Vráťme sa najprv k úvodnému dvojzápasu, v ktorom sme zdolali Severné Írsko aj Estónsko. Čo vám ukázali tieto duely?

“To, že sme boli v oboch zápasoch koncentrovaní.  Po hernej stránke to nebolo najmä v zápase s Estónskom také, ako sme si predstavovali. No v oboch prípadoch tu bola bojovnosť a nasadenie. Proti Severnému Írsku sme ukázali aj futbalovú kvalitu, ale nedokázali sme ju pretaviť do gólovej koncovky.” 

Do Senice prišlo pomerne veľa ľudí (2339 divákov). Prekvapila vás táto návšteva?

“Áno, prekvapila ma. Nebol som zvyknutý na takéto návštevy, ale prechádzajúca 21-ka svojou účasťou na ME v Poľsku pritiahla ľudí na tribúny. Napriek tomu, že sa po dvadsiatej hodine prišla do Senice naozaj pekná návšteva, čo nás veľmi teší, prajeme si, aby v ďalších zápasoch bolo vypredané.” 

Veľa ľudí stále porovnáva predchádzajúcu 21-ku, s tou súčasnou. Aké sú najväčšie rozdiely medzi nimi a v čom sú silné stránky súčasnej generácie?

“Nedá sa to porovnávať, pretože teraz hrajú v 21-ke iné typy hráčov. Kombinačnú hru, ktorou sme sa prezentovali v predchádzajúcej kvalifikácii, sme nahradili priamočiarejšou hrou smerom k súperovej bráne. Výhodou tejto 21-ky je, že sú pohromade v podstate dlho. Odohrali napríklad spolu aj MS do 17 rokov.  Majú preto oveľa viac skúseností na medzinárodnej úrovni ako ich predchodcovia.”

Bývala 21-ka sa vyznačovala aj skvelou partiou. Tá sa vytvára aj v súčasnom tíme. Ako sa vám darí rôzne individuality a rôzne povahy stmeliť do jedného skvelého kolektívu?

“Každopádne na tom stále pracujeme. Na druhej strane ani pri tejto 21-ke toľko roboty s tým nie je. Aj táto skupina si totiž vyhovuje po ľudskej stránke. Vidíme to v tréningoch i v zápase. Nik z mužstva tu nie je taký, ktorý by vybočoval z kolektívu.”

Pred pár dňami sa bohužiaľ v nemeckom klube Borusia Mönchengladbach zranil László Bénes. Máme vôbec momentálne na Slovensku hráča v jeho vekovej kategórii, ktorý by ho mohol nahradiť?

“Laci Bénes je veľkou stratou. Verím, že sa skoro uzdraví a v novom roku nám opäť pomôže v kvalifikačných dueloch. Nahradiť ho bude veľmi ťažké. Na druhej strane absencie Laciho či Lukáša Haraslína môžu mužstvo ešte viac zomknúť. Chlapci budú bojovať aj za nich. A tí čo ich nahradia možno nebudú na ich futbalovej úrovni, ale oddajú sa pre tím a výsledok. A to niekedy robí viac ako samotná futbalová kvalita.” 

Už o pár hodín oznámite nomináciu na ďalší dvojzápas proti Islandu a Španielsku. Môžeme v nej očakávať viaceré zmeny?

“Aj vzhľadom na zranenia určite k ním dôjde.”

V našej skupine je bez debaty top favorit Španielsko. Je v našich silách aj vzhľadom na zranenia napríklad spomínaných Bénesa, či Haraslína súpera takéhoto rangu zdolať?

“Kompletnú odpoveď na túto otázku si necháme až po zápase s Islandom. V tejto vekovej kategórii môžete zdolať kohokoľvek, čo ukázala aj minulá 21-ka, ktorá vyhrala nad silným Holandskom. Aj keď musíme priznať, že Španielsko je o nejaký level predsa ešte vyššie. Zápasy však začínajú od stavu 0:0.”

Z vášho bývalého tímu sa viacerí hráči presadili v top ligách na svete. Sledujete počínanie Lobotku, Škriniara či Chriena? Čo si myslíte o budúcnosti slovenského futbalu?

“Ja som to už hovoril, nebojím sa o ňu. Dôkazom sú hráči predchádzajúcej 21-ky, ktorí sa už presadzujú v A-tíme. Teraz sa však viac sústreďujeme na našich súčasných hráčov. Samozrejme sledujeme aj tých bývalých, dokonca s viacerými komunikujeme a prajeme si, aby boli zdraví a pomohli svojimi výbornými výkonmi slovenskému futbalu. 

V predchádzajúcej kvalifikácii sme hrali v Myjave, teraz sme proti Severnému Írsku hrali v Senici a ďalšie dva domáce zápasy odohráme v Poprade. Prečo to takto je? Viete, kde už budeme hrať ďalšie duely v budúcom roku?

- Tento rok budeme hrať v Poprade. Uzavrieme ho zápasom v Španielsku, ktorý odohráme v Cartagene. Uvidíme, kam nás povedú kroky v budúcom roku. Túto kvalifikáciu sme chceli hrať aj v iných končinách na Slovensku, preto sme sa rozhodli hrať zápasy na viacerých štadiónoch. Prajeme si, aby nás v každom meste prišlo povzbudiť, čo najviac ľudí a my urobíme všetko preto, aby naši fanúšikovia odchádzali zo štadióna spokojní.”

Nielen na Slovensku ste si získali veľké sympatie fanúšikov aj vďaka vášmu útočnému a pohľadnému štýlu hry, ktorý svojmu tímu vštepujete. Na to sme v minulosti u nás neboli zvyknutí. Má naša krajina dostatok hráčov, aby sme mohli hrať takýmto spôsobom?

“Jedná vec je to,  čo sa pokúšate hrať a druhá, čo vám dovolí súper. Myslím si, že hrať takto je prioritou každého trénera. Samozrejme, budeme sa snažiť prezentovať tento štýl aj naďalej, ale ako som povedal, veľa záleží od súpera a samozrejme i aktuálnej formy.” 

Aj vďaka predchádzajúcej úspešnej kvalifikácii sa nahlas hovorilo o záujme viacerých klubov o vaše služby. Priznajte, neláka vás aj život trénera na klubovej úrovni?

“Som spokojný s prácou, ktorú robím. Obohacuje ma. Ako klubový tréner by som nemal toľko informácií o toľkých hráčoch, ako mám napríklad teraz.  Nesledujem len hráčov 21-ky. Som naozaj spokojný a momentálne ad angažmánom v klube nepremýšľam.  Navyše, keď mám pravdu povedať, nijaká konkrétna ponuka, ktorá by ma zaujala, vlastne ani neprišla.  Chcem naďalej trénovať Slovensko, táto práca ma baví a veľmi k tomu napomáhajú aj naše výsledky.” 

Vy veľmi dobre poznáte české prostredie. Keď môžete porovnať, kde vidíte v súčastnosti najväčšie rozdiely medzi našimi krajinami po futbalovej stránke?

“Obe krajiny sú po futbalovej stránke veľmi vyrovnané. Nie je to tak dávno, keď sme hrali v spoločnej reprezentácii. Individuálna činnosť hráčov na Slovensku je trocha lepšia. Naopak, české tímy dokážu  hrať vysoko takticky. Nevidím  však veľký rozdiel. Aj keď česká reprezentácia nepodáva výkony, aké by si mnohí predstavovali, tak má dostatok kvalitných hráčov. To isté platí aj o 21-ke,  kvalita v tom kádri je. České prostredie, keďže som mimo neho už niekoľko sezón až tak dokonale zas nepoznám. O Slovákoch však môžem povedať, že  radi reprezentujú. A dokonca až tak, že neraz zatajujú zranenia, pretože chcú hrať za národný tím za každých okolností, čo nie je síce správne, ale národný tím je pre nich top a pre reprezentáciu urobia vždy maximum.”

Čo hovoríte na súčasný trend v českom futbale, kde najmä pražské tímy Slavia i Sparta nakupujú posily za obrovské peniaze. Má to vôbec nejaký zmysel?

“To ukážu až výsledky. Slavii sa to celkom darí. Aj keď chceli hrať skupinovú fázu Ligy majstrov, napokon postúpili do Európskej ligy.  Sparte sa zatiaľ veľmi nedarí. Na druhej strane, tieto veci chcú čas. Treba sa však po určitom časovom úseku pri tých nákupoch určite zamyslieť, koľko ich bolo naozaj potrebných a či zahraniční hráči prinášajú to, čo naozaj majú. Ťažko povedať, čo ukáže čas. V Čechách s týmto skúsenosti nemáme. Je to prvýkrát v histórii, čo do klubov prišli hráči za také veľké peniaze.” 

Stále sa veľa hovorí o spoločnej československej lige. Je vôbec reálne, že takáto myšlienka sa raz môže zrealizovať? A čo si o tomto projekte myslíte vy?

“Mne by sa to páčilo a určite aj mnohým fanúšikom. No je tu veľa nezodpovedaných otázok. Aký model by tá súťaž hrala. Koľko tímov by ju hralo zo Slovenska a koľko z Česka. Túto súťaž by hralo asi desať klubov z Čiech, ostatné by spadli nižšie. S tým by určite nesúhlasili. Na druhej strane zápasy Slovan - Sparta a podobné, by boli určite pre fanúšikov zaujímavé. Najmä pre tých slovenských, pretože na samotnú ligu veľa ľudí nechodí.Skôr by to teda bol prínos pre slovenský futbal. Uvidíme však, čo čas prinesie.” 

Ako vlastne reagujú v Čechách na to, že trénujete Slovákov?

“Ak by som mal pravdu povedať, tak vlastne nijako. Nemám žiadne odozvy, ani rozhovory. Jediné, čo vnímam, tak to je podpora kamarátov, ktorí mi vždy napíšu či povzbudia pred každým zápasom.”