SR A - Martin Škrtel: Víťazstvo na Letnej je navždy nezabudnuteľné

sobota, 13.10.2018
|
Posledná aktualizácia 13.10.2018 08:36

BRATISLAVA (SFZ/MONIKA JURIGOVÁ) - Kapitán slovenských sokolov Martin Škrtel bude tretím Slovákom, ktorý bude mať na svojom konte 100 zápasov v reprezentácii. Tým jubilejným bude práve dnešný súboj Ligy národov Slovensko – Česko. Ako sa Martin zmenil od svojej premiéry v národnom tíme, čo pre neho znamená reprezentácia a dokedy by chcel ešte obliekať dres so slovenským znakom?


BRATISLAVA (SFZ/MONIKA JURIGOVÁ) - Kapitán slovenských sokolov Martin Škrtel bude tretím Slovákom, ktorý bude mať na svojom konte 100 zápasov v reprezentácii. Tým jubilejným bude práve dnešný súboj Ligy národov Slovensko – Česko. Ako sa Martin zmenil od svojej premiéry v národnom tíme, čo pre neho znamená reprezentácia a dokedy by chcel ešte obliekať dres so slovenským znakom?

V zápase s Českom sa stanete v histórii slovenského futbalu tretím hráčom, ktorí sa dostali na magickú hranicu 100 duelov v reprezentácii. Čo to pre vás znamená?

„Veľmi ma to teší a som na to hrdý, pretože dosiahnuť sto zápasov v reprezentácii nie je každodenná záležitosť. Svedčí o tom aj fakt, že predo mnou sa to zo slovenských hráčov podarilo iba Mirovi Karhanovi a Marekovi Hamšíkovi. Som naozaj šťastný, pretože vydržať takú dobu a odohrať toľko zápasov v najcennejšom drese je, podľa mňa, obdivuhodné.“ 

Spomínate si na svoj úplne prvý zápas v reprezentácii?

„Odohral som ho na Kirin Cupe proti Japonsku. Na Slovensku som v národnom drese prvýkrát nastúpil na Tehelnom poli proti Nemecku, zvíťazili sme vtedy 2:0.“

Koľkých spoluhráčov by ste vedeli vymenovať zo zostavy z vášho reprezentačného debutu?

„Na Kirin Cupe sa to menilo, ale z toho domáceho zápasu s Nemeckom si pamätám, že v bráne bol Kamil Čontofalský, v strede obrany som hral s Romanom Kratochvílom, na kraji boli Rado Zábavník a Janko Ďurica. Spomínam si, že v tom čase boli v reprezentácii aj Marián Had, Miro Karhan, Marek Mintál, Robo Vittek, Maťo Petráš, Vraťo Greško, Peťo Hlinka, Maťo Jakubko a Filip Hološko. Na ten zápas si nás tréner Galis vyžiadal práve spolu s Filipom.“

Na ktorý z absolvovaných 99 zápasov máte najkrajšie spomienky?

„Ťažko vybrať jeden zápas, každý bol niečím výnimočný. V pamäti zostanú najmä tie, v ktorých sme dosiahli dobrý výsledok. Rád spomínam na duel z MS, keď sme v Johannesburgu zdolali Taliansko 3:2. Alebo keď sme v Luxembursku spečatili postup na majstrovstvá Európy. Víťazné zápasy, ale aj tie, v ktorých som strelil gól, mi zostávajú dlhšie v pamäti, viacj si na ne spomínam.“ 

Na ktorý by ste naopak najradšej zabudli?

„Určite na domáci súboj s Anglickom, ktorý sme v Trnave prehrali 0:1 a mňa rozhodca vylúčil. Ten by som z pamäti najradšej vymazal.“ 

Pri vás sa v strede obrany vymenilo nemálo spoluhráčov, najviac ste odohrali s Jánom Ďuricom. Na čom stálo vaše takmer dokonalé fungovanie?

„Už viackrát som povedal, že taký prípad, aký sme boli my s Janom Ďuricom, je svetový unikát. Desať či dvanásť rokov sme spolu nastupovali, dá sa povedať, že pravidelne. Odohrali sme vedľa seba veľa zápasov, prakticky vždy, keď sme boli nominovaní, sme boli na ihrsiku bok po boku. Stopérsky post je hlavne o komunikácii a porozumení a my sme si s Janom sadli na ihrisku i mimo neho. Na trávniku sme sa vhodne dopĺňali, vedeli sme predvídať, ako ten druhý zareaguje, čo urobí a čo môže od neho očakávať. To bol základ nášho spoločného úspechu.“

S kým ďalším sa vám hralo naozaj dobre?

„Každý spoluhráč, s ktorým som v reprezentácii hral, mal svoje kvality, veď do národného tímu sa dostávajú tí najlepší. Okrem Jana sa mi dobre hralo aj s Romanom Kratochvílom, s ním som hrával na začiatku mojej reprezentačnej kariéry. Bol skúsený a dokázal mi na ihrisku poradiť, rovnako aj Stano Varga či Kornel Saláta, s ktorým sme na trávniku našli spoločnú reč. Podobne ako teraz s Milan Škriniarom, ktorý má vzhľadom na svoj vek obrovské kvality a aj ich dokazuje. Myslím si, že zatiaľ bola naša spolupráca dobrá.“

Ako sa Martin Škrtel zmenil od svojho debutu?

„Najväčšia zmena je v tom, že mám o štrnásť rokov viac (smiech). Teraz vážne: určite mi od toho prvého zápasu pribudli skúsenosti, veď vtedy som mal devätnásť rokov a za celý zraz som mimo ihriska povedal asi jedno slovo... Mal som taký rešpekt pred hráčmi, ktorí boli v mužstve. Odvtedy však uplynulo veľa času, odohralo sa veľa zápasov, dnes už patrím ku skúseným, od ktorých sa čaká, aby na ihrisku i mimo neho prebrali na svoje plecia zodpovednosť. V tom je asi najväčší rozdiel.“

Patríte k tým hráčom, ktorí majú na svojom konte oba najväčšie úspechy v histórii slovenského futbalu, teda postup na MS a ME. Ktorý z nich si ceníte viac?

„Obidva sú rovnako cenné. Nerobil by som rozdiel v tom, či sme sa kvalifikovali na MS alebo ME, postup na obe tieto podujatia bol obrovský úspech. Veď to, že sa nám podarí postúpiť na svet alebo Európu nikto vtedy ani v jednom prípade nečakal. A taká malá krajina, ako sme my, by si mala vážiť každý úspech.“

S kým si v reprezentácii najlepšie rozumiete?

„Som spoločenský typ a snažím sa vychádzať s každým dobre. Nemám problém komunikovať s nikým a robím všetko preto, aby som bol ľudský a otvorený ku každému. Z veku a zo skúseností zrejme vyplýva to, že starší chalani, ktorí sme v tíme dlhšie, bývame viac spolu. S Tomášom Hubočanom, Adamom Nemcom, Jurom Kuckom či Mišom Ďurišom tvoríme partiu, ktorá na zrazoch trávi pokope väčší čas.“

S Marekom Hamšíkom ste roky mimo ihriska bojovali o honor Futbalista roka. Ako sa vzťahy medzi vami menili?

„Prvenstvá v ankete sme si dlhý čas striedali Marek a ja. Ale, myslím si, že aj Hamšo by to potvrdil, vždy sme mali medzi sebou kamarátsky a korektný vzťah. Nejakú rivalitu medzi nás vkladali hlavne novinári a tak sa to potom prenieslo aj na fanúšikov. Ja si však Hamšíka vážim ako človeka, ako futbalistu a vždy, keď sa stretneme, máme sa o čom porozprávať. Som hrdý, že môžem byť takú dlhú dobu v mužstve s hráčom, akým je Marek.“

Kedy bola v reprezentácii podľa vás najlepšia partia?

„V reprezentácii je vždy iná partia ako v klube. Hlavne keď sa v národnom tíme stretne veľa hráčov, hrajúcich v rôznych krajinách. Partia v našej reprezentácii sa formovala dlhší čas, asi najlepšia bola posledné roky. Mužstvo, ktoré postúpilo do Francúzska, dlho zrelo, boli sme spolu nejaký čas, fungovali sme ako jedna veľká rodina a dá sa povedať, že to tak pokračuje aj naďalej, hoci niektorí hráči odišli a iní do tímu prišli. Tí noví však do mužstva výborne zapadli a momentálne je podľa mňa tímový duch na vysokej úrovni.“

Čaká vás  teraz veľmi prestížny zápas s Českom, súper prišiel do Trnavy pod taktovkou nového trénera Jaroslava Šilhavého. Aký zápas očakávate?

„Ťažký a náročný. Prehrali sme prvý zápas, my na Ukrajine, oni dokonca doma s rovankým súperom. Pod taktovkou nového trénera budú chcieť Česi ukázať, že majú  futbalovú kvalitu. Do Trnavy prídu s cieľom zvíťaziť, ale to isté platí aj o nás. Bude to derby, ktoré má svoj náboj. Verím, že našich ľudí hrou a výsledkom potešíme.“

Čo vo vás vyvoláva zmienka o zápase s Českom v Prahe v roku 2009, kedy sme vyhrali 2:1?

„Naskakujú mi zimomriavky, keď si naň spomeniem. My sme pred ním prehrali v Anglicku 0:4 a do Prahy sme leteli s malou dušičkou. Nikdy nezabudnem na pohľad, keď sme vyšli pred zápasom na rozcvičku a na tribúnach bolo obrovské množstvo slovenských fanúšikov. Nečakal som, že ich bude toľko... Boli výborní, povzbudzovali nás počas celého zápasu a víťazstvo, ktoré sme s nimi oslavovali a dokonca sme sa na trávnik vrátili aj druhýkrát, bolo úžasné. Práve pre také momenty, aké sme zažili vtedy v Prahe, sa oplatí futbal hrať, také v nás zostanú do konca života.“

Vy ste proti Česku nastúpili v piatich súbojoch, na ktorý si najradšej spomínate?

„Práve na ten zápas z roku 2009 na Letnej.“

Stali ste sa známym bojovnosťou, priam kremenitou tvrdosťou, kde sa to vo vás vzalo? 

„Som obranca. Pomohol k tomu aj fakt, že som hral v Anglicku a tam som hrával proti vysokým, silným útočníkom, ktorým keď som sa chcel vyrovnať, musel som na svojej sile pracovať. Silu nôh i tú všeobecnú som mal asi danú. Futbal sa stále posúva dopredu, hráči sú silnejší a rýchlejší a keď chcem s útočníkmi držať krok, musím na sile pracovať každodenne.“

Nemálo súperov sa vyjadrilo, že z vás má rešpekt, niektorí dokonca, že z vás ide strach. Ako ste na to reagovali?

„Či som vyvolával strach alebo nie, neriešim. Dúfam, že to tak bude aj  naďalej. Snažil som sa vždy si robiť svoju robotu najlepšie ako som vedel a keď som v niekom vyvolal strach, tak to ma len teší (úsmev). “

Pred ktorým útočníkom ste mali rešpekt vy?

„Keď som prišiel do Anglicka a prvýkrát som nastupoval proti takým hráčom ako Rooney, Drogba, Adebayor, Ševčenko bol to pre mňa vtedy obrovský skok a rešpekt pred nimi som cítil. S pribúdajúcimi skúsenosťami však postupne opadal. Samozrejme, každého hráča treba rešpektovať a vážiť si, ale malo by to byť v primeranej miere, aby rešpekt nebol prehnaný.“ 

V hlavičkových súbojoch ste boli ako doma, kto bol v nich pre vás najväčším rivalom?

„Hlavičkové súboje sú vždy ťažšie proti vysokým hráčom ako proti tým nižším. Keby som mal menovať niekoho, tak Peter Crouch a Andy Caroll, ktorí boli postavami a fyzickyými dispozíciami na hlavičky stavaní a hralo sa proti nim veľmi ťažko.V Anglicku bol ale takmer každý útočník silný vo vzduchu a hlavičkové súboje sa s nimi vyhrávali ťažko.“

Do národného tímu pribudlo niekoľko talentovaných mladých hráčov. V čom sú iní ako vy, keď ste do reprezentácie ako mladík prišli?

„Sú nebojácnejší, majú väčšie sebavedomie a sú priebojnejší. Podľa mňa to bude tým, že väčšina z nich vyrastala v inom prostredí ako moja generácia. Dosť z nich odišlo do zahraničia, keď boli mladí, vo veku šestnásť- sedemnásť rokov. Boli vedení inak ako my a to sa teraz ukazuje zdravou priebojnosťou, čo je dobré hlavne na ihrisku, kde z nich rešpekt a tréma opadne veľmi rýchlo.“ 

Po poslednej kvalifikácii, v ktorej nám o vlások unikla baráž o MS v Rusku, ste si zobrali čas na rozmyslenie či budete v reprezentácii pokračovať. Rozhodli ste sa ísť ďalej, prečo?

„Rozhodol fakt, že hrať za reprezentáciu je česť pre každého jedného hráča, každý o tom sníva. Z takej partie, ako je v nároďáku, sa každému odchádza ťažko. Keď už mám  šancu byť v reprezentácii, tak ju chcem využiť čo najdlhšie, teda kým budem zdravý a bude o mňa záujem. Nemalú mieru mala pri rozhodovaní aj moja manželka a syn, ktorí chceli, aby som pokračoval a po vzájomnej dohode sme usúdili, že to bude najlepšie riešenie.“

Dokedy ešte plánujete obliekať dres národného tímu?

„Dovtedy, pokiaľ mi bude slúžiť zdravie a bude o mňa záujem. Sám najlepšie viem zhodnotiť svoje sily a to, čo sa okolo mňa deje. Keď budem vidieť, že už na to nemám, že sú v v tíme odo mňa lepší, vyhodnotím to a miesto uvoľním. Podľa mňa mám však stále dosť síl a mám čo mužstvu ponúknuť, zdravie mi slúži a som veľmi rád, že v národnom tíme stále môžem byť.“ 

Komu venujete 100 zápasov, odohraných v reprezentačnom drese?

„Rodine, manželke, synovi, rodičom, súrodencom, ale aj fanúšikom a kamarátom, všetkým, ktorí sa zaslúžili o to, že som tých sto zápasov v reprezentácii mohol dosiahnuť. Im všetkým patrí moja vďaka.“


KTO JE MARTIN ŠKRTEL

Miesto narodenia: Handlová
Post: obranca
Reprezentácia: 99 zápasov/6 gólov (2004 - 2018)
Reprezentačný debut: 09. júla 2004 v Hirošime v zápase Japonsko - Slovensko 3:1.
Úspechy: účasť v osemfinále MS 2010, účasť v osemfinále Eura 2016, 1x majster Ruska, 1x víťaz anglického Ligového pohára, 4x Futbalista roka, 1x Cena Petra Dubovského, 1x Hráč roka v FC Liverpool


Peter Šurin
Značky
Reprezentácia
SR A
Osoba
Martin Škrtel
COPYRIGHT © 2018 SFZ - SLOVENSKÝ FUTBALOVÝ ZVÄZ. VŠETKY PRÁVA VYHRADENÉ.