SR A - Kapitán Plzne Patrik Hrošovský lídrom už aj v drese s dvojkrížom na prsiach

BRATISLAVA (SFZ) - Rozhovor z bulletinu k medzištátnemu zápasu Slovensko - Jordánsko.

Učňovské roky strávil v Plzni, kam prišiel ako sedemnásťročný, dnes, po takmer desiatich rokoch, nosí kapitánsku pásku a je rešpektovanou persónou českej ligy. Prestup špílmachra Viktorie Plzeň do kvalitnej európskej súťaže je na spadnutie. Dozrel čas. V klube, i v reprezentácii. Kouč Pavel Hapal to povedal nahlas: „V strede poľa je niekoľko hráčov, ktorí si zaslúžia šancu a priestor. Prvým z nich je PATRIK HROŠOVSKÝ.“

Do Plzne ste prišli ako 17-ročný dorastenec. Boli ste od začiatku považovaný za nástupcu špílmachra Pavla Horvátha alebo sa vaša pozícia tvorcu hry vyprofilovala až neskôr?

„Nemyslím si, že by to v tom čase niekto takto uvažoval. Pôsobil som v Trenčíne, môj manažér sa poznal so športovým riaditeľom Plzne, prišiel som na skúšku a asi som presvedčil, keď si ma tam nechali. Ponúkli mi prvú zmluvu, pripojil som sa k dorastencom a v prvých sezónach som sa rozohrával na hosťovaniach.“

Po nich ste vhupli do veľkého futbalu a od prvej chvíle ste boli prirovnávaný práve k ikone klubu Pavlovi Horváthovi. Prehľad na ihrisku, dirigentské schopnosti, dokonca aj iniciály mena máte rovnaké.  

„Pavel bol kapitán, líder, ťahúň mužstva. Hrával na rovnakom poste a tak som študoval jeho jeho hru a snažil som sa naučiť sa od neho čo najviac. Musím povedať, že mi vždy ochotne poradil, veľmi mi to v začiatkoch uľahčil na ihrisku aj mimo neho. Dnes pôsobí v klube ako tréner juniorky a okrem skvelého futbalistu je to aj výborný kamarát.“

V zimnej časti sezóny 2013/14 ste sa vrátili z hosťovania v Znojme a od vášho príchodu zaznamenala Viktoria Plzeň v šiestich sezónach tri tituly a tri druhé miesta. Ako sa podarilo relatívne malému klubu dostihnúť, a v niektorých sezónach predbehnúť, velikánov Spartu a Slaviu?

„Je pravda, že rivalita medzi týmito klubmi je veľká a po tom, ako Viktorka začala mútiť vodu na čelných priečkach, ešte narástla. Ťažko povedať, v čom tkvie tajomstvo úspechu. V samých začiatkoch to bol klub s dlhmi, neskôr prišiel nový majiteľ a karta sa začala obracať. Mužstvo malo lídrov v podobe Horvátha a trénera Vrbu, prišli prvé výsledky, sebavedomie hráčov išlo hore. Všetko si to správne sadlo a futbal v Plzni zažíva krásne obdobie. Nie je ľahké držať krok so Slaviou a Spartou, navyše, dovolím si povedať, že ekonomicky sú tieto kluby ešte o niekoľko krokov vpredu.“

Popredné priečky v lige sú vstupenkou do európskych pohárových súťaží. V červeno-modrom drese ste si ich užili v posledných rokoch viac než dosť. Na ktoré zápasy spomínate najradšej?

„V tejto sezóne som prvýkrát okúsil aké je to zahrať si skupinovú fázu Ligy majstrov a aj v predošlých sezónach sa nám darilo v Európskej lige. Rád spomínam na domáci duel so Sportingom Lisabon, hoci sme nepostúpili. Zápas mal atmosféru, dramatický priebeh, bol to futbal ako remeň. Dobre sa spomína aj na duel s Austriou Viedeň, v ktorom sme otočili z 0:2 na 3:2. A samozrejme, nezabudnuteľné zápasy s Realom Madrid.“

Dali ste gól do siete Realu na Estadio Santiago Bernabéu. To sa s vami povezie počas celej kariéry a ešte na dôchodku vám to budú všetci pripomínať. Niečo podobné ako Panenkovi dloubák v Belehrade.

„(Smiech) Možno to tak bude. Je pravda, že o tomto góle sa veľa hovorilo a hovorí. Dokonca som dostal od jedného fanúšika špeciálny darček s portrétom, na ktorom je zobrazená gólová situácia a lopta smerujúca do brány Realu. Vždy keď sa naň pozriem, pripomína mi jeden z najkrajších momentov kariéry.“

Ale ono to mohlo dopadnúť aj inak. Predtým ste zahodili jasnú tutovku, určite by ste si vyčítali celú večnosť, že ste takto naložili so šancou skórovať proti slávnemu klubu..

„Uvedomujem si to veľmi dobre. Bolo to tesne pred prestávkou, pred odchodom do kabín. Aj som si sám sebe vynadal. Na druhej strane, napriek tomu som cítil, že mi hra išla, že som bol dobre naladený. Niečo mi našepkávalo, že ešte nie je koniec. A potom prišiel gólový moment. Asi to tak malo byť.“

V ostatnej sezóne ste v lige dlho atakovali Slaviu Praha, nakoniec z toho bolo v konečnom účtovaní druhé miesto.  

„Napriek tomu môžeme hovoriť o vydarenej sezóne. Odohrali sme nezabudnuteľné zápasy v Lige majstrov a v lige sme dosiahli rekordný počet bodov. Nič sa nedá robiť, Slavia bola ešte o niečo lepšia. Nič to však nemení na tom, že uplynulú sezónu považujem za úspešnú.“

Prvýkrát ste si zahrali v lige nadstavbovú časť. Podobným systémom sa hrá aj na Slovensku, podľa ohlasov v českých médiách, nie všetci sú s týmto systémom súťaže stotožnení. Aký máte pocit z nadstavby vy?

„Pre všetkých je to nová skúsenosť a aj podľa reakcií okolia, mám pocit, že očakávania v súvislosti s dramatickým nábojom a hlavne návštevnosťou, neboli naplnené. Neprislúcha mi to hodnotiť, viem, že v susedných krajinách, napríklad v Poľsku, boli počas nadstavby štadióny plné, no my sme sa ich nedočkali. Naopak, fanúšikov bolo v porovnaní so základnou fázou na tribúnach menej. Možno je pre diváka vzácnejšie ak hrá jeho mužstvo s jedným súperom len raz do roka.“

Posledné kolo prinieslo aj rozlúčku vášho spoluhráča Mareka Bakoša s aktívnou kariérou.

„O rozhodnutí zavesiť kopačky na klinec po poslednom ligovom zápase sme vedeli v predstihu. Boli sme na tento moment pripravení a dlho sa zdalo, že on i my na ihrisku, máme všetko pod kontrolou. Až prišiel záverečný hvizd a zrazu to na nás všetkých prišlo. Nával emócií. Zrazu si človek uvedomí, že niečo končí. Zažil som s ním skvelé momenty v Plzni i v reprezentácii. Skvelý chalan, výborný futbalista, ale raz to muselo prísť. Vek nezastavíte.“

A možno to bola aj vaša rozlúčka so štadiónom v Štruncových sadoch. Hovoria o tom fanúšikovia na tribúnach, novinári v médiách a všetci sa zhodujú v tvrdení, že Patrik Hrošovský prerástol českú ligu a je čas pobrať sa do sveta. Do kvalitnej európskej súťaže.

„Niečo sa ku mne dostane, aj keď články v médiách na túto tému nevyhľadávam. Mám 27 rokov, v Plzni som od dorastu, urobil som to, čo bolo v mojich silách pre klub a netajím  túžbu prestúpiť do zahraničia. V tejto chvíli tomu nechávam priestor a čas.  

V minulosti ste sa vyjadrili, že vašou vysnenou ligou je anglická Premier League. Platí to aj teraz?

„Ktorákoľvek liga z top futbalových európskych krajín by naplnila moje najvyššie očakávania.“

V rovnakom duchu, smerom na vašu adresu, sa vyjadril aj tréner Hapal na nominačnej tlačovej konferencii pred zápasmi s Jordánskom a Azerbajdžanom. Podľa jeho slov prichádza váš čas aj v drese s dvojkrížom na prsiach. Viete o tom?

„Prišla mi správa od mamy, ale podrobnosti nepoznám. Poviete mi vy čo presne zaznelo na tlačovke?“

Tréner hovoril o veľkej konkurencii v strede poľa a vyjadril sa, že tu máme hráča, ktorý si už dlhší čas pýta výkonmi v klube priestor aj v reprezentačnom drese. Vyslovil vaše meno s dodatkom, že váš čas prichádza práve teraz.

„Tak to je veľmi príjemná správa. Je mi jasné, že tréner môže poslať na ihrisko len jedenásť hráčov a uvedomujem si, že chalani zo stredu poľa hrávajú v lepších ligách. Každý z nás chce hrať, chce sa ukázať. Trénerove slová si veľmi vážim.“

Krok za krokom ste sa posúvali smerom hore v Plzni, podobný scenár sa črtá teraz aj v reprezentácii. Tiež ste boli ochotný napredovať a počkať si na svoju šancu. Trpezlivosť bude vaša silná stránka.

„Trochu ste ma zaskočili. Nie som si tým až tak celkom istý, mimo ihriska, v niektorých veciach, určite trpezlivý nie som. Čo sa týka futbalu, snažím sa situáciu vyhodnotiť čo najobjektívnejšie. Ako som povedal, ak vidím, že na môj post je k dispozícii trénerovi iný hráč a tréner sa rozhodne dať mu šancu, akceptujem to bez výhrad. Ja sa snažím byť vždy pripravený. Vo futbale nikdy neviete kedy príde vaša šanca. Potom je len na vás, ako s ňou na ihrisku naložíte.“

Čaká nás Jordánsko a Azerbajdžan. Najmä duel v Baku bude z pohľadu kvalifikácie o postup na Euro dôležitý. Navyše, hrá sa v júnovom termíne.

„Viem, kam mierite. Ligové súťaže skončili pred dvomi a viac týždňami, bude potrebné sa skoncentrovať a pred odchodom na dovolenky zvládnuť dôležitý zápas. S výnimkou roku 2016, kedy sme sa pripravovali na záverečný turnaj Euro, je to úloha, s ktorou sa stretávame každý rok. Už som si zvykol. V každom prípade, vieme čo nás čaká. Hráme o tri dôležité body.“

Čo očakávate od najbližších súperov?

„Azerbajdžan považujem za nevyspytateľného súpera. Doma budú jeho hráči nebezpeční. Na klubovej úrovni som sa o tom presvedčil pred tromi rokmi v dvojzápase proti Karabachu Agdam. Doma sme remizovali 0:0, vonku 1:1 a postúpili so šťastím. Domáci hrali výborne, spomínam si, že v drese súpera nastúpili dvaja azerbajdžanskí reprezentanti. Hráči mal kvalitu, ani teraz nás nečaká nič ľahké. A Jordánsko? Poviem na rovinu, pre mňa je to jedna veľká neznáma. Neviem čo od súpera čakať. Určite nám tréneri prezradia o súperovi z Ázie viac. Pre nás to bude zápas ako každý iný, pristúpime k nemu zodpovedne, navyše, potrebujeme sa dobre naladiť na ostrý zápas o niekoľko dní neskôr v Baku.“

Slovensko dokázalo v prvých dvoch kvalifikačných zápasoch zdolať doma Maďarsko a z Cardiffu sme vrátili domov naprázdno po prehre 0:1. Zatiaľ nie sme v trháku, ale ani za nikým nezaostávame.

„Nezaostávame, ale stále je vo mne pocit, že sme na bodík sme v zápase s Walesom mohli dosiahnuť. V konečnom účtovaní môžu rozhodovať detaily. Z môjho pohľadu to bol remízový zápas.“

Prezraďte niečo o sebe. Ako sa zvyknete vnútorne naladiť na dôležitý zápas. Dávate prednosť dobrej hudbe? Sledujete filmy? Alebo dáte prednosť spánku?

„Z každého niečo. Podľa toho, čo mi v danej chvíli vyhovuje. Ak je výkop zápasu neskoro večer, popoludní si zvyknem pospať. Niekedy si pustím videozáznamy zo zápasov.“

Videá zo zápasov v ktorých ste nastúpili?  

„Áno, mám to vyskúšané. Zostrih vydarených akcií, gólové momenty. Vie mi to dodať pozitívnu energiu, vyburcovať k dobrému výkonu.“

O slovo sa v reprezentácii hlásia mladé pušky. Vaša pozícia sa od čias, kedy ste prišli do repre s Ondrejom Dudom, ako nováčikovia, zmenila. Dnes už patríte k tým starším a ostrieľanejším borcom.

„Uvedomujem si to. Za trénera Kozáka som patril do kádra, ktorý bol prešpikovaný skúsenými hráčmi. Medzitým som tiež nabral nejaké medzinárodné skúsenosti, ale to neznamená, že by som si teraz pripadal ako líder kolektívu. Skôr som ten, kto čaká na svoju šancu a ak príde, bude sa ju snažiť na ihrisku naplno využiť.“

Vo futbale ste zažili veľa, ale určite nie všetko. Ako by ste charakterizovali vaše futbalové sny a plány do budúcnosti?

„Tým najbližším je spomínaný prestup do kvalitnej zahraničnej súťaže, v reprezentácii je to účasť na ďalšom vrcholnom podujatí. Jeden európsky šampionát som už zažil. Kto niečo také raz skúsi, chce si to zopakovať. Ja nie som výnimkou.“

Zanechalo Euro 2016 vo vás tak silnú stopu?  

„Ak porovnám Ligu majstrov a Euro, kým v pohároch môžete účinkovať každý rok, na vrcholnom podujatí sa ocitnete možno raz za štyri roky. Alebo sa ho niektorí futbalisti nedočkajú ani za celú kariéru. Ja som to šťastie mal. Zápas proti Walesu mi nevyšiel podľa predstáv a Nemecko bolo nad naše sily. Bola to však skvelá skúsenosť a na Euro vo Francúzsku spomínam len v dobrom. Kiežby sme si mohli rovnakú radosť užiť s fanúšikmi aj na budúcoročnom európskom šampionáte 2020!“

Dátum narodenia: 22. 4. 1992
Miesto narodenia: Prievidza
Post: Stredopoliar
Klub: FC Viktoria Plzeň
Číslo dresu: 17
Reprezentačný debut: 18.11.2014 v Žiline (Slovensko – Fínsko 2:1).
Reprezentácia: 22 zápasov (2014 – 2019)
Úspechy: 3 x majster Česka (2014/15, 2015/16, 2017/18)