SR A – Rekordy a zaujímavosti: Bimbo, Bača, Hatrlo a ďalší...

BRATISLAVA (SFZ) – Dnešnú časť seriálu rekordov a zaujímavostí venujeme prezývkam bývalých i súčasných slovenských futbalových reprezentatov a osobností slovenského futbalu. 

Začnime majstrom prezývok - Leopoldom Šťastným. Legendárny tréner, ktorý si potrpel na to, aby nemusel oslovovať svojich zverencov krstným menom a tak skôr či neskôr každému z nich prischla nejaká prezývka. Nakoniec, vymyslel ju aj sám sebe a keď sa povie „Jim“ Šťastný, každý fanúšik vie, o kom je reč. Aj vďaka jeho zmyslu pre humor dnes vieme kto bol Fiala (Teodor Reimann), Očko (Božin Laskov), Bimbo (Ján Popluhár), či Lolo (Jozef Vengloš).

A podľa čoho vymýšľal svojim hráčom prezívky? Karol Jokl prišiel do Slovana z mesta obuvy, z Partizánskeho. Nuž, začal mu hovoriť Kopýtko. Ján Popluhár spomínal, ako hral so Slovanom v Topoľčanoch, vyštartoval proti nemu šikovný stredopoliar Gálik, ale legendárny obranca počkal kým doňho vletí a vzápätí odletel protihráč dole na trávnik, až to zadunelo. „Prišiel som do kabíny a pán Šťastný mi celý natešený hovorí. Konečne mám pre teba prezývku. Už nebudeš Jano, ale Bimbo. To je jasné, všetci protihráči budú po súbojoch s tebou takto odpadávať.“ Z Antona Urbana sa stal „Fony“ podľa mena pravého obrancu Juventusu Turín, na ktorého sa svojou hrou podľa Šťastného podobal. Viliama Schrojfa potom pomenoval podľa mrštných skokov v bráne a stal sa z neho „Gumár“.

Keď už sme pri slovanistoch – „Kominár“, alebo potom neskôr tiež „Miško báči“ (Michal Vičan), priviedol na trénerskej lavičke v roku 1969 Slovan k historickému zisku PVP. Aj on pokračoval v šľapajách svojho trénera a pomenovával svojich zverencov. Soso (Jozef Čapkovič) priznáva, že za všetko môže jeho nos. „Podľa neho som bol stále v ofsajde, pretože mám veľký nos. Sosák. A už som bol preňho Soso.“ Že môže niekto zdediť prezývku po bratovi by mohol potvrdiť Béla (Marián Masný). Prischla mu po staršom bratovi Vojtechovi, úspešnom olympionikovi z OH 1964 v Tokiu.

Svoje by o prezývkach mohli hovoriť Trnavčania. Capan, Vasil, Šabla, Hatrlo, Patino… „Prezývku Patino mi vymyslel Stano Jarábek. Vraj som počas behu zvláštne zakopával nohami,“ spomína Karol Dobiaš na Šablu. To bola prezývka Stana Jarábka a jej pôvod asi netreba bližšie vysvetľovať. Tajomný príbeh má prezývka Hatrlo. Sám Jozef Adamec v autobiografii s názvom „Ako som strieľal góly“ priznáva, že nevie, ako táto prezývka vlastne vznikla. Spája sa niekedy s bitkou pri Waterloo, ale Adamec nič také nikdy nepotvrdil.

Neoddeliteľnou súčasťou trnavského futbalu bol aj masér Dežko Rašla. Autor slávneho výroku „lítajú na ihrisku jako andeli“, z ktorého neskôr vznikli „bílý andeli.“ To on pomenoval vtedy mladého Imricha Stacha „Capan“. Určite aj preto, že popri futbale, chodil pásť kozy. A bude to znieť zvláštne, Trnava mala aj hráča s prezývkou Nikotín. Aj slabosť pre tak obľúbené cigarety vie futbalistovi vyprofilovať prezývku, ako v prípade Mariána Brezinu.

Prezývky potrebujú čas. Niektoré sa ujmú hneď, na niektoré si zvykáme dlhšie. Aj pri letmom pohľade do nedávnej minulosti je však už teraz jasné, že na niektoré sa nezabudne. Fantóm (Marek Mintál), Capko (Miroslav König), Lulu (Ľubomír Luhový) či Francúz (Kamil Čontofalský), už s týmito „nickmi“ vstúpili do futbalovej večnosti.

A ako je to so súčasnými hráčmi? Nádejne. Džuzi (Vladimír Weiss ml.), Heco (Martin Dúbravka), či Šulo (Lukáš Haraslín) by mohli pokojne vybehnúť na ihrisko s dresmi s týmito menovkami a fanúšikovia by bezpečne vedeli, o koho ide. A to nehovoríme o Jurajovi Kuckovi, ktorý s prezývkou „Kuco“ skutočne hráva, dokonca ako prvý Slovák sa s v takomto drese predstavil na záverečnom turnaji Euro 2016. Tak poprajme Hamšovi, Pekymu, Hrošovi, Božovi a spol., aby sa im darilo a nech na nich môžu fanúšikovia o niekoľko rokov spomínať tak, ako sme si dnes my pripomenuli slávne slovenské mená optikou nezabudnuteľných prezývok.

Gandi (Ferdinand Daučík)
Fiala (Teodor Reimann)
Očko (Božin Laskov)
Zuboš (Emil Pažický)
Kominár (Michal Vičan)
Capan (Imrich Stacho)
Lolo (Jozef Vengloš )
Vasil (Jozef Štibrányi)
Fony (Anton Urban)
Lízatko (Milan Dolinský)
Bimbo (Ján Popluhár)
Bubo (Titus Buberník)
Füleš (Andrej Kvašňák)
Gumár (Viliam Schrojf)
Kefa (Ľudovít Zlocha)
Johan (Ján Strausz)
Dudu (Ivan Hrdlička)
Dolfi (Adolf Scherer)
Kopýtko (Karol Jokl)
Soso (Jozef Čapkovič)
Bača (Ladislav Petráš)
Hatrlo (Jozef Adamec)
Patino (Karol Dobiaš)
Béla (Marián Masný)
Ruský cár (Ladislav Pavlovič)
Biely Pelé (Juraj Szikora)
Bubukin (Kamil Majerník)
Šabla (Stanislav Jarábek)
Bobby (Jaroslav Pollák)
Nikotín (Marián Brezina)
Čandy (Stanislav Moravec)
Bolek (Martin Poljovka)
Bicykel (Pavol Gostič)
Oki (Vladimír Janočko)
Fantóm (Marek Mintál)
Burus (Marek Ujlaky)
Maxo (Štefan Maixner)
Francúz (Kamil Čontofalský)
Lulu (Ľubomír Luhový)
Capko (Miroslav König)
Šaman (Juraj Čobej)
Valaška (Jozef Valachovič)
Číňan (Branislav Obžera)
Piroh (Juraj Piroska)
Dišo (Erik Jendrišek)
Džuzi (Vladimír Weiss ml.)
Šulo (Lukáš Haraslín)
Heco (Martin Dúbravka)
Kuco (Juraj Kucka)