TRÉNERI – MIROSLAV KARHAN: FUTBAL MÁ V PRVOM RADE TEŠIŤ A ZABÁVAŤ DIVÁKOV

BRATISLAVA (SFZ/PETER ZEMAN) – Rekordér v počte reprezentačných štartov, Miroslav Karhan, bol jedným z ôsmich trénerov, ktorí si v prvý marcový deň prevzali diplom s najvyššou odbornou trénerskou licenciou - UEFA Pro.

Každý tréner sa uberá svojou cestou, aká by mala byť tá vaša z hľadiska herného prejavu mužstva?

„Rád by som sa prezentoval z pozície trénera príťažlivým futbalom, ktorý sa bude divákom páčiť. Chcel by som futbalovým fanúšikom so svojimi zverencami priniesť toľko radosti z futbalu, ako to bolo v časoch, keď som ja začínal s ligovým futbalom. Futbal má divákov v prvom rade zabávať a tešiť.“

Bolo pre vás ťažké zladiť súkromný život so študijnými povinnosťami?

„Počas obdobia, kedy som bol trénerom trnavského Spartaka, to bolo časovo náročné. Najmä úvodné mesiace štúdia mi dali poriadne zabrať.“

Na ihrisku to má ťažšie futbalista, ktorý môže zasiahnuť aktívne do hry alebo tréner? Keby ste mali porovnať náročnosť praktickej a teoretickej časti štúdia,  ktorá z nich bola ťažšia?

„Futbalista to má ľahšie z tej praktickej stránky. Teória je o niečom inom a potom, človek si odvykne od školských lavíc a po čase sa opäť zaboriť do kníh a učiť sa, nie je nič jednoduché. Praktická časť bola z môjho pohľadu v pohode, ale teória si vyžadovala viac úsilia a bola náročnejšou časťou štúdia.”

Empatia trénera a schopnosť odhadnúť mentálne nastavenie hráča je asi bonusom navyše.

„To by malo byť hlavnou úlohou trénera. Vcítiť sa do kože hráča a naladiť sa na rovnakú vlnovú dĺžku. Faktorov, ktoré ovplyvňujú výkon hráča je veľa a tréner by sa mal hráčom po tejto stránke venovať.“

Pôsobili ste v popredných európskych ligách v Nemecku, Španielsku, či Turecku. Ktorá z tých krajín má futbalovo najbližšie k Slovensku? Dajú sa porovnať?

„Každá krajina má svoje špecifiká, vyznáva inú futbalovú filozofiu. Nám je asi futbalovo najbližšie Nemecko, ale nedá sa to presne určiť. Každá zo spomenutých krajín stavia na iných základoch.“

Pôsobili ste v najvyššej domácej ligovej súťaži na lavičke Spartaka Trnava. Robili by ste po nadobudnutí komplexných vedomostí vďaka štúdiu UEFA Pro licencie niečo inak?

“Tu nejde ani tak o komplexné skúsenosti, viac zavážia získané skúsenosti. Ale ako som odpovedal na otázku aj kolegom pred vami, áno, v niektorých situáciách by som reagoval inak.”

Kam vás zavedú trénerské kroky v najbližšom období?

“Uvidíme čo prinesie najbližšia budúcnosť. Mal som ponuky počas leta zo zahraničia, no priznám sa, zahraničie ma veľmi neláka. V tejto chvíli neviem byť konkrétnejší.”

Diplom ste si prevzali v priestoroch Siene slávy slovenského futbalu, kde je vystavený aj výš reprezentačný dres. Aké máte pocity pri pohľade na váš artefakt vystavený na čestnom mieste v Sieni slávy?

„Je to príjemný pocit. V týchto priestoroch som prvýkrát. Zaujali ma tiež fotografie na stene reprezentantov, sú to príjemné spomienky a veľmi pekné pocity.“

Stále ste aktuálnym rekordérom v počte štartov v drese slovenskej futbalovej reprezentácie, no už teraz je veľmi reálne, že v krátkom čase vás prekoná Marek Hamšík a po ňom i ďalší. Ako to vnímate?

„Nikdy som s tým nemal problém a nerobím z toho žiadnu vedu. Rekordy sú tu na to, aby sa prekonávali. Tak ako teraz padne môj rekord, tak o istý čas neskôr padne aj ten nový. Určite sa raz dostaneme do fázy, kedy číslo narastie vysoko a bude stále ťažšie a ťažšie ho prekonať, vývoj sa spomalí, ale vždy ho môže niekto ďalší prekonať.“