ŽENY A – Tréner Peter Kopúň: Päťka nie je známka za výkon

BRATISLAVA (SFZ) – V apríli odohrala ženská reprezentácia dve medzištátne stretnutia, s Mexikom remizovala 0:0, v Slovinsku prehrala 0:5. Čo sedem dní s dvoma zápasovými vrcholmi ukázalo trénerovi Petrovi Kopúňovi hovorí pre futbalsfz.sk.

Päťka v škole nie je dobrá známka... 
“V zásade ani vo futbale, pokiaľ je to počet gólov vo vašej bránke. A nám sa to v Slovinsku stalo. Ale nedával by som to ako známku za výkon.“
Ako by ste teda zápas v Čateži zhodnotili?
“Prvý polčas bol kľúčový. Dostali sme tri góly, nedali sme ani jeden, od stavu 3:0 si Slovinky zápas vychutnávali, chutil najmä Zverovej, tá sa potom presadila ešte dvakrát a bolo to 0:5. Výška skóre mrzí a nepotešil ani pohľad na náš výkon.“
Čo rozhodlo o vysokej prehre?
“Vysoká efektivita na strane Sloviniek a nulová u nás. Tentoraz sme skúsili odlišný herný koncept ako v závere kvalifikácie, dievčatá sme postavili do iných pozícií, prípadne hrala v zostave iná hráčka, ktoré nenastupuje často. Krásne tak bolo vidieť, kde sa dobrá myšlienka spomalila... Ale bolo to potrebné urobiť, aby aj ďalšie naše futbalistky videli a vedeli, že sú pre nás dôležité. Myslím si, že to bolo dobré rozhodnutie napriek vysokej prehre, lebo mladé hráčky, ktoré vybehli do zápasu, chceli ukázať, že patria do reprezentácie. Samozrejme, že medzi nimi a tými skúsenými je rozdiel.“
Pozitívum nejaké bolo?
“Vidím na dievčatách, že sebavedomie im už dovoľuje podržať loptu na kopačkách a dostávať ju do pozícií, ktoré chceme hrať. Platí to na všetky posty, od brankárky po koncovú útočníčku. V Slovinsku nás ale súper prevalcoval silou aj kvalitou. Možno i preto, že sme technicky nezvládali situácie úplne dobre. Preto verím, že keď sa dostanú do zápasové tempa všetky hráčky, teda aj tie zo slovenských klubov, bude celkový obraz z našej hry zas lepší. Samozrejme, aj výsledky. Chceme sa oprieť o všetky hráčky, ktoré keď prídu do základu, budú vedieť pomôcť spoluhráčkam, majúcim v nohách zápas pred pár dňami. Pretože kvalifikačný program môže nastaviť presne takýto model, keďže ešte nevieme, čo korona spôsobí. Teraz sme hrali za štyri dni dve stretnutia a bola to ťažká previerka fyzikej kondície aj psychiky.“

Prečo sme sa neposunuli v počte strelených gólov? Za dva zápasy ani jeden.
“S Mexikom to bol viac medzišestnástkový duel, šancí veľa nebolo ani na jednej strane, napokon sme mohli vyhrať i prehrať. Proti Slovinsku to bolo iné už len v tom, že sme mali problém vytvoriť si aspoň dobrú štandardku. Odpovedať na to, prečo to tak bolo, budem vedieť pravdivo a poctivo, keď si zápas zanalyzujem. V tejto chvíli môžem povedať, že som aj ja očakával, že si toho vytvoríme viac. Evidentne nás limitovala kondičná pripravenosť tímu, dve stretnutia za štyri dni a medzitým šesťhodinová cesta autobusom ovplyvnili regeneráciu a následne celú prípravu, čo sa prejavilo v kvalite prevedenia jednotlivých činností.“
Splnil aprílový asociačný termín to, čo ste od neho čakali?
“Prvý raz som sa stretol s takto zložito riešenými okolnosťami reprezentačného zrazu. Logistika, organizácia zápasov, zabezpečenie stretnutia v Slovinsku nekorešpondovalo s medzinárodným štandardom, to však, prosím, neberte ako hľadanie výhovorky prehry. Konštatujem fakt. Je to skúsenosť pre hráčky i realizačný tím, aj na jej základe už budeme vedieť reagovať.“
Najbližšie sa reprezentačný tím stretne v júni, viete už o zraze viac?
“Rád by som nastavil tradičný deväťdňový model a v domácich podmienkach. Súperov máme predrokovaných, kým ale nebudú dohody uzavreté, som opatrný pri zverejňovaní ich mena. Už aj preto, že koncom mesiaca sa žrebuje kvalifikácia MS 2023 a to ešte môže zasiahnuť do výberu súperov. A od septembra pôjdeme na ostro.“
Už ste rozmýšľali nad zložením kvalifikačnej skupiny?
“Áno, ale z iného aspektu, ako si myslíte. Nie o tom, koho nám vyžrebujú, ale v ktorom žrebovacom koši budeme my. Lichtenštajnsko vstúpilo aj na ženskú medzinárodnú futbalovú scénu a to rozhýbalo poradie v rebríčku FIFA. Existujú dve možnosti rozdelenia do žrebovacích košov, v jednej sme na konci v treťom, v druhej na začiatku vo štvrtom. Isteže by sme boli radšej, ak by sa šlo podľa tej prvej varianty...“