Jubilanti na SFZ: „Ďakujeme, páni!”

BRATISLAVA (SFZ/PETER ŠURIN) – Prezident SFZ Ján Kováčik prijal v nových priestoroch Siene slávy slovenského futbalu na Trnavskej ceste štyroch vzácnych hostí – osobnosti nášho futbalu, ktoré sa v nedávnych týždňoch dožili životného jubiela. ”Ďakujem vám v mene celého slovenského futbalu. Za všetko, čo ste preň a pre ľudí v ňom počas vašej kariéry a života spravili,” zhnrul do jednej vety podstatu stretnutia, ktoré málo slávnostný ráz, ale nieslo sa v pohodvej úsmevnej atmosfére.
”Jozefa Adamca preslávili góly, Jána Michalka lekárske majstrovstvo, Milana Služaniča špičková funkcionárska diplomacia, Jozefa Kšiňana najvyššie žurnalistické umenie,” predstavil prvý muž slovenského futbalu svojich hostí (na fotografii Romana Ferstla).

Aj keď predstavovať tieto štyri osobnosti slovenského futbalu vlastne netreba. Lebo niet človeka, ktorý by sa s menom Jozefa Adamca nestretol. ”Veru tak, Dukla si oblízala všetky prsty, keď ma povolali na vojnu,” v 75 rokoch je legendárnemu kanonierovi šibalstvo stále vlastné. A hoci by už svoju povestnú „prehadzovačku“ asi neurobil, humor a bonmoty sa mu stále daria. ”Miliónkrát som sa pomodlil k Pánu Bohu, že mi doprial hrať futbal a to v spoločnosti takých hráčov, akých mi svet závidel. V Trnave, v Dukle, v Slovane, v reprezentácii,“ už úplne vážne povedal Adamec vo svojom ikstom rozhovore pre médiá.

”Ktorý tréner nerešpektoval vedu, nemohol byť úspešný,” Ján Michalko, populárny „dokinko“ z Košíc, prešiel aj hokejom, keď sa v metropole východu tento šport na ľade rodil, ale futbal zaberá v jeho srdci celú tretiu tretinu popri rodine a medicíne. Má životných skúseností a právd na niekoľko kníh, je doslova zlatý lekárom, keďže bol súčasťou mužstva, ktoré vyhralo moskovskú olympiádu v roku 1980, ale mohol by byť aj „nebeským”, lebo do kozmu vypravil Vladimíra Remeka aj Ivanu Bellu. V obdivuhodnej kondícii, 80 rokov by mu nehádal nik!

V rovnakom veku je aj Milan Služanič a je stále vo forme. Jediný predseda futbalového zväzu – už jeho nástupcu zvolili do funkcie prezidenta – má stále jasno v základnej životnej, funckionárskej i ľudskej filozofii: ”Slušnosť sa človeku vždy vráti, skôr či neskôr. Niekedy čakanie na jej prejav bolí, ale vždy sa to oplatí. Som rád, že mi ostali mnohí priatelia z doby, keď sa podanie ruky a chlapské slovo rovnalo podpisu zmluvy s pečiatkou.”

Od januára, keď dosiahol úctyhodných 90 rokov, si zvyká na pozíciu na druhej strane – prakticky celý aktívny život sa pýtal športovcov, teraz už štvrtý mesiac odpovedá na otázky mladších kolegov on. Pritom Jozef Kšiňan tvrdí, že ”on všetko napísal, už nič nové vám nepoviem.” A predsa sa vždy a zas nájde názor, ktorý stojí za to vypočuť a uchopiť ho. Múdry novinársky bard.
Dokopy bolo včera v sieni slávy 325 rokov, prezidentov prípitok k nim mal svoju váhu: ”Páni, ďakujeme vám. Za vaše spomienky, názory, stále zmysluplné impulzy, želám si, aby ste sa s nami o ne delili ešte dlho.” Na vaše zdravie, páni Adamec, Kšiňan, Michalko, Služanič!