Pakusza varí s láskou, chcel byť archeológom

BRATISLAVA (SFZ) – Víkendový rozhovor s trénerom ženskej futbalovej reprezentácie Zsoltom Pakuszom

Z vašich kolegov, reprezentačných trénerov sa vykľuli hudobníci. Skúsili ste aj vy niekedy hrať na hudobnom nástroji?

"Vôbec neinklinujem k hudbe a k tancu. Nepovažujem sa za dobrého tanečníka. Nemusím mať hudbu na každom kroku, radšej si niečo prečítam, alebo pustím televízor.“

Máte bližšie k literatúre faktu, obľubujete dokumentárne filmy?

"V mladosti som čítal veľa, teraz je toho času menej a aj ku knihám sa teda dostávam menej. Dá sa povedať, že posledných pätnásť rokov sa venujem takmer výhradne odbornej literatúre, ktorá sa týka mojej profesie. Aj v časoch, keď som učil na vysokej škole boli pre mňa zaujímavé informácie blízke výskumu, alebo faktom. Zaujímavá je pre mňa tiež literatúra, ktorá rieši filozofickú problematiku alebo sociologické problémy.“

Museli ste byť v mladosti výborný žiak, bažiaci po poznaní. Je to tak?

"Nie celkom. Už na základnej škole som zistil, že premýšľam veľmi komplikovane. Viete, málokedy som volil jednoduchšiu cestu. Takmer vždy som volil tú druhú. Často správnu, ale komplikovanú. Je pravda, že takéto myslenie mi neskôr pomohlo pri štúdiu na vysokej škole, aj pri doktoráte. Tam vedecké aspekty treba riešiť z rôznych hľadísk a mne sa na rovnakú vec často naskytlo niekoľko pohľadov.“

Aký je teda váš pohľad na tento svet?

"Premýšľajúci človek si vždy vytvorí svetonázor. Nemyslím si však, že je nemenný po celú dĺžku života. Keď sa obzriem do minulosti, vidím, že som názory na mnohé veci počas života zmenil. Vždy sa v samotnom názore odzrkadľuje aj osobnosť človeka, myslím si, že osobnosť je nám daná na celý život. Možno môj pohľad a názor nie je až tak priaznivý. Nie som taký optimista ako niekedy vyzerám. Skôr sa na veci snažím pozerať realisticky.“

Máte pocit, že existuje niečo medzi nebom a Zemou? Možno mimozemská civilizácia alebo niečo s nádychom tajomna?

"Áno. O tom som presvedčený. Viem, že existuje niečo, čo zatiaľ vysvetliť nedokážeme. Možno je to len otázka času, kedy na to prídeme ale za súčasného stavu poznania sa nám niektoré javy zdajú doslova tajomné.“

Ste technický typ? Dokážete vymeniť pneumatiku na aute?

"Aj keď som vyrastal na dedine, nie som technický typ. Rodičia vždy rešpektovali, že som sa radšej venoval čítaniu, futbalu a iným povinnostiam viac ako domácim prácam. Zostalo mi to dodnes. Na druhej strane, zvládnem všetky domáce práce, ktoré súvisia s bytom. Pneumatiku vymením bez problémov. Mám smolu na defekty, a tak s výmenou pneumatík mám prax.“

Potrpíte si na dobré auto?

"Šoférujem rád, dokážem sa pri šoférovaní odreagovať. Vždy som mal rád svoje autá a aj to, na ktorom jazdím teraz, mi prináša z jazdy radosť. Jazdím bezpečne a ak nie som v aute sám, platí to dvojnásobne. Väčšinou si pustím počas jazdy správy. Nesledujem ich ani v televízii, ani nečítam v novinách, no v aute ich počúvam často. A niekedy jednoducho rádio vypínam a ukladám si myšlienky. Riešim veci, o ktorých potrebujem popremýšľať.“

Ako odpočívate? Ako regenerujete sily?

"Nepreferujem pasívny relax. Keby som si mal niekde ľahnúť na pláž, neoddýchol by som si dobre. Dovolenka sa pre mňa stáva dovolenkou vtedy, keď vypnem a nemusím v hlave riešiť problémy bežného pracovného života. Potrebujem niekam odísť v mysli. Stačí mi na pár dní zmeniť prostredie a venovať sa bežným veciam, na ktoré počas pracovného týždňa nebol priestor. Nemusím cestovať na dovolenku na dva týždne k moru, stačí mi raz mesačne predĺžený víkend, kedy navštívim blízkych, sadnem si s nimi na kávu, vycestujem na skok do Tatier, vyvenčím psa. Bežné veci. A ešte niečo. Mám rád zvieratá. Za najlepšieho priateľa človeka považujem psa. Mám doma takéhoto priateľa, venujem mu veľa času.““

Spomínate Tatry. Existuje miesto, ku ktorému máte osobitý vzťah?

"Cestovanie sme mali v rodine. Otec, aj starý otec cestovali veľa a ja som chcel ísť v ich šľapajách. V posledných rokoch, kedy som pri futbalových reprezentačných výberoch cestujem veľa, ale musím povedať, že už ma tak nenapĺňa. Nie preto, že by som stratil chuť vidieť zaujímavé miesta, ale unavuje ma samotné cestovanie. Byť na nových miestach, spoznávať miestnu kultúru, nových ľudí, je úžasné. Človeka to obohatí, no samotné cestovanie v súčasnosti, s ruchom na letiskách a v dopravných prostriedkoch tak zaujímavé pre mňa nie je.“

O čom ste snívali v detstve? Čím ste chceli byť?

"Archeológom. S týmto zámerom som si vybral strednú školu. Počas štúdií som sa začal však venovať futbalu, potupne som prehodnotil vzťah k histórii a nakoniec som sa rozhodol stať sa trénerom.“

Čo považujete za najväčší objav ľudstva?

"Nikdy som o tom neuvažoval, ak mám z voleja odpovedať... (premýšľanie), tak je to písmo. Reč a písmo. Niečo, čo nám dovolilo od dávnych čias odovzdať myšlienky a poznanie ďalej. Ako učiteľ si uvedomujem, aké dôležité je mať možnosť podeliť sa o informácie a poznanie. Ak by ostali len pre nás, stratili by časom význam.“

Považujete sa za senzitívneho? V úlohe trénera staviate aj na intuícii?

"Nepovažujem sa za takého. Skôr sa snažím byť vnímavý a kreatívny.“

Ktoré vlastnosti dokážete oceniť na ľuďoch.

"Tolerantnosť, otvorenosť a vítam, ak sú ľudia komunikatívni.“

Pozriete si doma v televízii športové prenosy z iných športových odvetví?

"Niektoré športy sú mi blízke. Na vysokej škole som sa s mnohými z nich oboznámil. Často pozerám futsal, veľmi rád mám hádzanú a ak čas dovolí, vodné pólo. Nemusím zimné a vodné športy. S výnimkou spomínaného vodného póla, ktoré je kolektívnym športom.“

Ktoré tri veci, ktoré by ste si vzali na opustený ostrov?

"Písacie potreby, pretože niekedy zabúdam. Ďalej knihy a asi oheň. Ten potrebuje každý a navyše, ja veľmi rád varím.“

Pre koho najradšej?

"Zásadne varím, len ak je pre koho. Vtedy si dám na tom záležať, snažím sa do jedla dať samého seba, to najlepšie z vlastného ja. Málokedy sa stane, že sa mi niečo nepodarí. Možno, ak si budem môcť v ďalšom živote vybrať povolanie, budem kuchárom. Snažím sa variť s citom a s láskou, pretože to je tá najdôležitejšia ingrediencia.“

V kuchyni experimentujete malebo staviate na osvedčených receptoch?

"Častejšie sa spolieham na overené veci. Kuchyňa našich mám a starých rodičov je najlepšia. Ale varenie ma zaujíma a priznám sa, že niekedy skúšam aj niečo nové.“

Blížia sa sviatky. Kupujete vianočné darčeky v predstihu, alebo ich nákup nechávate na poslednú chvíľu?

"Vianoce budem tráviť s najbližšou rodinou. Spolu sme dospeli k presvedčeniu, že význam darčekov je zanedbateľný. Oveľa dôležitejšie je pre nás sadnúť si k jednému stolu, porozprávať sa pri štedrovečernom stole. Samotná atmosféra Vianoc v rodinnom kruhu je najdôležitejšia.“

Napriek tomu, spomeniete si na najkrajší darček pod vianočným stromčekom?

"Asi od desiatich rokov som zbieral starožitnosti, zaujímal som sa o archeológiu. A raz som dostal na Vianoce meč zo začiatku 20. storočia. Veľmi ma potešil a dodnes ho mám odložený.“

Čo všetko obsahuje vaša zbierka starožitností?

"Nábytok, staré knihy a veci, ktoré sa zachovali po našich predkoch v rodine a snažil som sa ich zreparovať. Svietniky, zrkadlá, staré hodiny. Keď som sa chystal na dráhu archeológa, študoval som, ako staré predmety ošetriť a dostať do pôvodného stavu. Už sa tomu však nevenujem. Starožitnosti ležia v dome u rodičov.“

Zdá sa, že naozaj stačilo málo a dnes by ste neboli trénerom, ale archeológom?

"Nikdy by som si nezvolil dráhu lekára, právnika, inžiniera. Tieto profesie mi nikdy neboli blízke. Možno by som sa naozaj orientoval niekde v sociológii, alebo v archeológii. Ak by to mala byť manuálna práca, bol by som kuchárom.“