Už 10 rokov hrá za nebeský výber Peter Dzúrik

BRATISLAVA (SFZ) - Pred desiatimi rokmi vyzliekol pozemský dres, vo veku nedožitých 42 rokov prehral Peter Dzúrik boj so zákernou chorobou. Chlap, ktorý zvykol víťaziť a viesť férové bitvy, čo ako tvrdé, už nedokázal čeliť život berúcemu neduhu.

Veľmi chcel nad chorobou zvíťaziť. “Mal silné srdce, ale príroda bola silnejšia,“ povedal Róbert Semeník, jeden z jeho najlepších kamarátov. „Dzuro“ ich mal veľa, pretože do jeho veľkého srdca sa zmestili mnohí. Aj keď je pravdou, že práve tí z futbalového prostredia v ňom mali výsostne miesto, presne tak, ako ho mal futbal v jeho živote.

Košický rodák začínal kopať do lopty v niekdajšom miestnom klube ZŤS. Odskočil si do Znojma a keď sa po dvoch rokoch vrátil domov, mohlo sa celé futbalové dobrodružstvo skončiť pre dvojitú zlomeninu holennej kosti. Mal len 25 rokov. On ale vyhral! Vystrábil sa, vrátil sa na ihrisko.

A výkonnostne rástol. V drese Humenného vstúpil na ligové pódium, získal Slovenský pohár, vybojoval si reprezentačnú nomináciu. Keď sa v Košiciach formoval silný majstrovský 1. FC, mal v ňom pevné miesto. Že na to mal futbalovo, bolo zrejmé, veď preto ho tam stiahli, k jeho menu sa po pôsobení v Chemlone automaticky pripájali prívlastky dôsledný, zodpovedný, poctivý, férový. „Bol vodcovskou osobnosťou,“ pripomenul dlhoročný spoluhráč Semeník. Po košických ligových primátoch pozbieral triumfy aj ako hráč Interu, kam prešiel, získal dvakrát double. Počas kariéry si zahral v najvyššej súťaži aj za Slovan a Duklu Banská Bystrica.

Všade, kde bol, zanechal hlbokú stopu ľudskosti. Vtipný, dobrosrdečný, nikdy nepovedal nie. Kamarát. “Každý by chcel mať pri sebe takého človeka,“ jednotka za charaketer od priateľa Semeníka.

Z futbalových ihrísk zišiel ako 37-ročný, na konte mal 343 ligových štartov a 36 gólov, v reprezentácii nastúpil v 45 stretnutiach a za Slovensko strelil dva góly.

Len ozaj blízki ľudia vedeli, že jeho trénované telo skrýva život ohrozujúci neduh. Päť rokov sa s ním ruval, pričom nechcel o nič ukrátiť svojich najbližších ani futbal. A hoci síl ubúdalo, nielen na Štiavničkách, kde po hráčskej kariére pôsobil na trénerských pozíciách, neskôr ako športový riaditeľ a asistent športového riaditeľa, si nepýtal žiadne úľavy. Naplno bojoval a  pracoval až do konca života, 9. septembra 2010. “Azda mu je v nebíčku dobre,“ nádejá sa za nás všetkých Martin Obšitník, spoluhráč a kamarát.

V Bratislave sa koná už desať rokov halový turnaj Spomienka na Petra (Dzúrika). Na človeka a kamaráta si spomíname často, nielen dnes, keď je výročie. Peter Dzúrik nám stále chýba.