Obojživelník Dodo Reimann ďalšou belasou legendou

BRATISLAVA (SFZ) – Výnimočný obojživelník by mal vo februári sto rokov. Nedožil sa, zomrel príliš skoro, mal len 61, keď mu vypovedalo službu srdiečko. Aj preto je jedenásty diel slovanistickej knižnice Belasé legendy opäť záslužný počin, pretože pripomína pozemskú (nielen) futbalovú púť bájnej osobnosti Teodora Reimanna.

Tri výnimočné persóny reprezentovali Československo na najvyššom možnom fóre vo dvoch športoch: Jaroslav Drobný v hokeji a tenise, Vlastimil Bubník v hokeji a futbale a Teodor Reimann vo futbale a v hokeji. Počas vojnových rokov si pripísal 14 štartov za Slovensko, na ne nadviazal v drese spoločného národného tímu, v ktorom si zahral aj na majstrovstvách sveta.

Obdivovali ho spoluhráči, rešpektovali súperi a milovali fanúšikovia, malí aj veľkí. Napríklad malí šarvanci Milan Lasica a Július Satinský, ktorí o úcte k nemu neskôr vydali aj písomné svedectvo, či iný herecký bard Ladislav Chudík, ten ho rovnako neprehliadol. Títo popri stovkách priaznivcov po celom svete, veď ako uvádza knižka, po jednom zápase na mexickom zájazde Slovana ho miestni diváci odniesli z ihriska na pleciach. Jeho popularita presiahla hranice Zvolena, odkiaľ pochádzal, či Bratislavy, kde dosiahol najväčšie športové úspechy, aj Slovenska či Československa.

Ako patrilo k vtedajšej dobe, ani jeho život nemal len vrcholy a najhlbší pád mu spôsobila niekdajšia štátna moc. Prečo, to sa dnes len ťažko vysvetľuje, pod milostivé zdôvodnenie, že „bola taká doba“ sa dá schovať všetko to trápenie, bolesť a krivdy, ktorá sa udiali jemu, jeho rodine, blízkym, ale aj stovkám iných.

Dodo, ako ho volali blízki a kamaráti, bol víťazný typ, nenávidel prehry. To sa o ňom vedelo, on však radšej hovoril o pozitívnych pocitoch, o tom, že „futbal bol pre mňa pôžitkom z hry a radosťou.“ Najkrajšie vyznanie? „Pochodil som s futbalom kus sveta a celkom inak som si potom vážil domov a vlasť.“

Neobíďme v jeho živote ani už spomenutú hokejovú kapitolu. Hral ho na vysokej úrovni sedemnásť rokov, obliekol si reprezentačný dres Slovenska (7x) aj Československa (1x, plus 4 razy v neoficiálnych stretnutiach), bol 2x majstrom Slovenska (futbalovým tri razy) a rok aj trénerom Slávie Bratislava.

Historiek a momentov je v knižke o ojedinelom obojživelníkovi a statočnom chlapovi veľké množstvo, poskladaných do celistvého príbehu jedného výnimočného človeka. Čítanie týchto stránok je ako prechádzať sa po lúke, kde nie sú len voňavé kvety, ale človeka sa každým krokom dozvie niečo zásadné pre seba...