„Petrovič relaxuje jazdou na motorke, priateľom hrá na gitare“

BRATISLAVA (SFZ) – Víkendový rozhovor na netradičné témy s Branislavom Petrovičom - trénerom ženskej futbalovej reprezentácie do 17 rokov

Dokážete vymeniť doma žiarovku, alebo pneumatiku na aute?

“Som technický typ. Absolvoval som strednú školu tohto zamerania, hoci po nej som pokračoval na FTVŠ. Nie je mi cudzia elektrika, ani oprava auta v rámci možností. Dnes sa už možno nevenujem týmto prácam tak intenzívne ako za mladších čias, ale rozhodne nemusím nikoho volať, aby mi prišiel vymeniť vodovodné batérie. Dokážem to urobiť aj sám.“

Zdá sa, že toho dokážete viac ako je bežné.

“Viete, v minulosti som sa živil ako kúrenár, neskôr vodár. Bol som členom rodinnej firmy, kde som robil všetko, čo si vyžadovali okolnosti. Od fakturanta po skladníka. Nič mi nebolo cudzie. Často som pracoval do 16:00 ako zamestnanec a po štvrtej som chodil na „fušky“. Bola taká doba. Keď chcel človek niečo zarobiť, tak musel pre to aj niečo urobiť.“

Aký ste šofér? Temperamentný, alebo pokojný?

“Ako kedy. Pokojný som keď vyrážam z domu. Nie je však isté, či po viac ako hodinovej ceste prídem pokojný aj do práce. Mám rád živé, silné autá a vlastním také, ale po dvoch ťažkých autohaváriách som opatrný. Užívam si, že autíčko ide akoby samé a keď treba, dokáže v krátkom čase zrýchliť.

Dokážete si vychutnať rýchlu jazdu?

“Nemám toľko peňazí, aby som za prekročenie rýchlosti kŕmil štátny orgán pokutami (smiech).“

Viete si predstaviť, že si vychutnáte napríklad hudobný festival?

“V mladosti som chodil so skupinou kamarátov po trampoch. Hudba Nohavicu, skupiny Brontosauři, Nedvědovcov mi je blízka. Pochádzam z muzikantskej rodiny. Otec bol profesionálny hudobník, sestra sa venovala klavíru, sám hrám na gitare. Keď ju niekedy vytiahnem a zahrám si, je to príjemné a zaujímavé nielen pre mňa, ale aj pre menšiu dcérku.“

Boli ste hudobný samouk?

“Navštevoval som Ľudovú školu umenia. V tom čase som sa však venoval aj futbalu a rodičia mi dali na výber. Futbal, alebo gitara. A ja som si vybral futbal. Gitara bola dlho v kúte. Až sa nám na jednom z výletov „zranil“ hlavný gitarista a pokúsil som sa ho, zdá sa, že úspešne, zastúpiť. Potom som hral častejšie a hra na gitare mi zostala koníčkom.“

Hráte klasiku, alebo na elektrickej gitare?

“Hrám na španielke.“

Ste teda obdivovateľom hviezdneho Paca de Lucíu?

“Obdivujem všetkých hudobníkov. Môj otec hral na klarinet a saxofón v orchestri a viem, že sú to roky driny. Mal som možnosť niekedy prísť na ich skúšku a keď spustil 40-členný orchester – bolo to niečo úžasné. Dostať sa v hudbe na nejakú úroveň je rovnako ťažké ako v športe.“

Venovali ste sa niekedy zberateľstvu?

“V detstve som zbieral známky, odznaky. Vždy som však inklinoval k autám a podľa toho to vyzerá dnes u nás na dvore. Mám doma na dvore „zbierku“ šiestich-siedmych áut. Navyše syn sa začal spolu so švagrom venovať veteránom. Mám rád tiež motorky, jedna ma doma čaká. Nemám veľa skúseností s jazdou na dvoch kolesách a v mojom veku si nemám čo dokazovať ani čo sa týka rýchlosti. Skôr si vychutnávam pokojnú jazdu a vnímam okolie, prírodu. Mám Choppera a jazda v 30-40 km rýchlosti je skvelým relaxom. Za sezónu najazdím možno 500-600 miľ.“

Aký je váš vzťah k prírode?

„Veľmi rád chodím na hríby. Nevadí mi, ak nič nenájdem. Už samotný pocit, že som „vypnutý“ od uponáhľaného sveta mi dáva veľa.“

Najkrajšia dovolenka?

“Tatranská dovolenka. Deti sú alergici a tak sa snažíme chodiť k moru, ale pre mňa sú Tatry niečím absolútne výnimočným.“

Dokážete preležať dva týždne na lehátku pri mori?

“Možno tak dva dni. Po pár dňoch som nervózny a najradšej by som išiel domov. Ležať a nič nerobiť nie je pre mňa. Radšej aktívna prechádzka v lese.“

Ste snílek, alebo viac realista?

“Dávam prednosť realite. Som materialista. To, čo sa narozpráva, je všetko fajn. Ale ak niečo nedržím v ruke alebo to nevidím, nemôžem sa toho dotknúť, nič to pre mňa neznamená. Mám túžby. A mám ich rozdelené. Prvé sa týkajú rodiny a blízkych. Tie druhé sa spájajú so mnou a so športom.“

Futbal je splneným snom?

“Ani mi nenapadlo, že by som to mohol dotiahnuť s futbalom tak ďaleko. Futbal bol pre mňa iba relax a svojim spôsobom ním zostal.“

Keby ste si mali pozrieť dobrý film, čo by to bolo?

“Obľubujem komédie. Mám rád zábavu a snažím sa okolo seba šíriť pozitívnu energiu. Mám rád tiež dobrodružné filmy alebo dokumenty o prírode.“

Dokázali by ste liezť na skaly alebo potápať sa? Aký je váš vzťah k riziku?

“Skúšal som všeličo. Vo Vajnoroch som skákal z prípravnej veže pre výcvik PTP-ákov, venoval som sa bojovým umeniam. Extrémy nevyhľadávam, no na druhej strane, dvadsať rokov sa živím sám, nuž riziko ako také v živote poznám.“

Aké sú vaše spomienky na školu?

“Škola v našich časoch vyzerala trochu inak. Školáci mali skutočné školské tašky a aj do tej školy naozaj aj chodili. Na základnej som nemal ani jednu trojku, možno maximálne dvojky, patril som k lepším žiakom. Na strednej som sa už trošku „spúšťal“, venoval som sa veľa futbalu, reprezentoval som v mnohých športoch školu. Zhrniem to – tešil som sa, že som zmaturoval. Ešte týždeň školy navyše a bol by problém (smiech).“

Ste impulzívny keď sledujete doma športové prenosy?

“Veľmi. Musím sa krotiť a moje komentáre sú niekedy veľmi priame a nepublikovateľné.“

Aký úspech športovca sa vám vybaví z detstva, alebo mladosti?

“Počas štúdií na FTVŠ sme ako „fakulťáci“ pomáhali pri príprave našich hráčov na MS 1990 vo futbale. Intenzívne som potom prežíval samotný šampionát a ich úspech na turnaji. Mal som pocit, že sme pomohli niečím malým, hoci to bola len omrvinka z celku. Mal som rád Miloša Mečířa, alebo hokejistov Dušana Pašeka, Dara Rusnáka. Spomínam si, keď sme boli deti, počas majstrovstiev sveta v hokeji sme pozerali zápasy a po ich skončení sme vyšli von a okamžite sme sa začali hrať na tie hviezdy, ktoré sme práve dopozerali v televízii. Takže pokojne sme si naživo na sídlisku zopakovali zápas Švédsko – Fínsko. Keď som mal 16-17 chodili sme fandiť na zimný štadión hokejistom Slovana.“

Hovoríte so záujmom o hokeji. Hrozilo niekedy, že sa budete venovať inému športu?

“Futbal som hral od siedmich rokov, ale chodil som na atletiku, hádzanú, v zime sme hrali hokej, chytal som v hokejbalovej lige. V triede na základnej, či strednej škole sa venovala športu väčšina. Dnes tam nájdete dvoch športovcov a aj tí akoby sa hanbili. V spleti tých oslobodených od telocviku sa javia ako čudní, keď športujú.“

Na záver prezraďte, čo vás dokáže prekvapiť, alebo čo považujete za úžasné?

„Obdivujem vždy ľudí, ktorí dokážu aj v kritických situáciách zachovať pokoj a mám rešpekt pred všetkými výdobytkami techniky, ktoré nás obklopujú v každodennom živote. Technológie idú dopredu neskutočným tempom a udivuje ma, ako zasiahli do životov ľudí.“