SFZ – Ostali sme bez posledného novinárskeho barda, zomrel Jozef Kšiňan

BRATISLAVA (SFZ)  - V stredu večer 10. mája zaplakalo novinárske nebo, rozžialilo sa to futbalové, zosmutnelo olympijské: žurnalistický bard, posledný z veľkej generácie ozajstných novinárov Jozef Kšiňan odložil vo veku 96 rokov (nar. 3. 1. 1927) pero, archív, aj vlastnú kreatívnu myseľ.

Odišiel s gráciou nestora, s úctou niekoľkých generácií svojich nástupcov, pre ktorých bol mentorom, učiteľom, vzorom i partnerom.

Autor tisícov článkov vedel posunúť vyššie stovky ďalších od iných tvorcov svojimi poznatkami, skúsenosťami, zápiskami a radami. Svoj vôbec prvý napísal, keď mal dvadsať rokov, posledný hlboko po prekročení deväťdesiatky. 

Osobne brigádoval ako 13-ročný na stavbe štadióna na Tehelnom poli, pretože si zamiloval futbal na pravom brehu Dunaja, kde vyrastal, hoci sa narodil na ľavom brehu v Bratislave, no v Petržalke vtedy nebola pôrodnica. 

Hral futbal, basketbal, stolný tenis (všetko spolu s bratom Milanom), všimol si ho tréner dorastencov Slovana Karol Bučko a nakázal mu prísť na Tehelné pole. Pri spomienkach rád hovoril, že nastupoval v strede útoku medzi Emilom Arpášom a Brehovským.

Po jednom turnajovom víťazstve ho práve Emil Arpáš vyzval, aby o tom napísal článok. „Ty si maturant, napíš do novín niečo o nás, veď to po takom úspechu býva zvykom...“ To bol ten prvý článok ním podpísaný, uverejnený v Športovom týždni.

Sám skončil s aktívnym futbalom v tridsiatke, zložil trénerské skúšky a viedol žiakov, neskôr získal najvyššiu kvalifikáciu. „Medzi mojich odchovancov patrí aj herec Juraj Kukura,” spomínal s úsmevom.

Vysokú obchodnú školu nedokončil, lebo volanie tlačiarenskej černe a futbalovej lopty bolo oveľa silnejšie. Diplom s titulom však má, popri zamestnaní absolvoval FTVŠ.

Zdrapila ho teda novinárčina, omotala si ho celého, pracoval v Pravde, Práci, Smene, potom v agentúre ČSTK, neskôr TASR.

Je autorom alebo spoluautorom vyše 30 publikácií so športovou, prevažne futbalovou tematikou. Bol členom kolektívu autorov knihy Svet deväťdesiatich minút, so Štefanom Mašlonkom napísal Zlatú knihu futbalu na Slovensku, je spoluautorom futbalových ročeniek, autorom knihy Na nich sa nezabúda o majstroch z ČH Bratislava zo sezóny 1958/59, podieľal sa na piatich výročných publikáciách o Slovane Bratislava, prispel do Ottovej všeobecnej encyklopédie.

Miloval Bratislavu, žil v nej s výnimkou vojenčiny v Nových Zámkoch a krátkeho obdobia počas II. svetovej vojny až do posledného dňa.

Bol absolútnou novinárskou osobnosťou, dvadsať rokov bol podpredsedom Klubu športových redaktorov, ako uvádza SOŠV viedol množstvo tlačových stredísk na významných športových podujatiach, pri medzištátnych futbalových zápasoch v Bratislave v rokoch 1972 – 1992, na MS v klasickom lyžovaní 1970 vo Vysokých Tatrách aj na Tatranskom pohári v klasických lyžiarskych disciplínach 1965 – 1981 (spolu so Štefanom Mašlonkom a s Igorom Mrázom), bol členom tlačových komisií na MS v krasokorčuľovaní (1973) aj na MS v ľadovom hokeji (1992) v Bratislave.

Zúčastnil sa na troch letných olympiádach a dvoch zimných, pri olympijskej premiére výpravy samostatnej Slovenskej republiky na ZOH 1994 zároveň externe vykonával funkciu hovorcu nášho olympijského tímu.

Bol nositeľom Ceny fair play Ivana Chodáka, členom Siene slávy slovenského futbalu, bývalý prezident MOV Juan Antonio Samaranch mu osobne odovzdal Zlatý odznak MOV, udelili mu Bronzové kruhy SOV, Zlatý odznak SOV, dostal Cenu Mira Procházku.

Aj po dovŕšení deväťdesiatky bol zdrojom rád a faktov pre svoje okolie, studnicou informácií a spomienok pre tých novinárov, ktorí ho požiadali o spoluprácu. Nikdy neodmietol, od roku 2016 do roku 2021 bol spoluautorom bulletinov SFZ na domáce medzištátne zápasy Slovenska, plnil profilmi rubriku Oprášené legendy, ktoré oživoval osobnými zážitkami. Krásne, vzácne, jedinečné.

Posledné dva roky ho však čoraz viac zrádzalo zdravie, menej poslúchali nohy, starosti robil slabnúci sluch, preto ubudlo jeho článkov až sa ten takmer nekončený tok zastavil. A po strede 10, máji už žiaľ nenapíše ani slovko.

Slovenský futbalový zväz vyjadruje hlbokú sústrasť manželke, synovi a blízkym. Bolo nám cťou.

Posledná rozlúčka sa uskutoční v piatok 19. mája od 13:15 v bratislavskom Krematóriu.