SR 21 – Vrátili sme sa v čase do budúcnosti

Pondelok, 20.5.2019 17:40 | Posledná aktualizácia 21.5.2019 08:58

(alebo spomienky na takzvanú Radolského éru)

Všetci, modrí aj bieli. Radolského tím.
Všetci, modrí aj bieli. Radolského tím.
autor: ELEONÓRA SOMBATOVÁ, zdroj: SFZ

BRATISLAVA (SFZ) – Prišlo ich 25, hralo napokon 22. A tí, čo nemohli prísť, ľutovali, tak sa aspoň ozvali, lebo chceli na Tehelnom poli byť. Lebo sa hral spomienkový zápas na úspešné roky niekdajšej reprezentačnej dvadsaťjednotky, ktorú viedol z trénerského postu Dušan Radolský.

Pred dvadsiatimi rokmi kráčal tím, ktorý poskladal skúsený tréner, cez kvalifikáciu na finálový turnaj ME a potom dokonca na olympiádu v Sydney. Bolo to prvé slovenské mužstvo, ktoré prekonalo všetky prekážky a dosiaľ jediné...

“Som spokojný,“ Dušan Radolský opakoval túto stručnú mantru píšucim novinárom aj do televíznych kamier. Koľkokrát? Veľa, pretože to bola podstata tejto akcie. Stretnúť sa pre radosť, zaspomínať si pre potechu, zahrať si pre pobavenie a porozprávať sa pre ďalší tmel priateľstva.
Ešte v nedeľu boli v nominácii aj brankár Martin Lipčák, hráči z poľa  Michal Drahno, Marek Mintál, Tomáš Libič a Dušan Sninský, pracovné či zdravotné okolnosti ich napokon na Tehelné pole nepustili. Ale prepojili sa so šatňou, vyslali signál kamarátom okolo kapitána Juraja Czinegeho, ktorý nič nestratil zo svojej letory spred dvadsiatich rokov. Na tlačovke perlil ako vtedy, na ihrisku behal, nabiehal a rozdával lopty ako kedysi. A ten krásny gól, ktorý strelil!
Nehrali Edo Hrnčár, Mišo Pančík ani Peter Burák. Zdravie ich poslalo na tribúnu. “Keď som dával dokopy nomináciu, keď som dvíhal telefón a odpovedal na ich otázky, lebo skoro každý mal nejakú, keď som ich privítal, usadil v šatni a prihovoril sa im, tak som bol zas ich tréner. Ich šťastný tréner,“ priznal otec podujatia Dušan Radolský.

Práve v tej kabíne prečítal list, ktorý poslal spoluhráčom Marián Čišovský. Choroba ho už nepustí z Plzne, cesta do Bratislavy bola neuskutočniteľná, ale bojovník Čišo bol s mužstvom. “Vždy som sa tešil na nomináciu, na zraz, na vás všetkých. Veľa som sa od vás naučil, nielen futbalového, ale pre život. Mám v sebe motiváciu a chcem sa zlepšovať,“ vyznal sa v riadkoch, ktoré tlmočil všetkým tréner. Tomu venoval Čišovský osobitný priestor, poďakoval mu za školu a smerovanie, nielen futbalové. Múdry človek, hrdý chlap, nepodliehajúci osudu, v závere svojho osobného pozdravu dojal všetkých a prinútil ich k potlesku: “Aj keď mi svaly nefungujú, hlava mi funguje. Som hrdý a veľmi šťastný, že som bol a som váš kamarát...”

Futbal na ihrisku? Paráda v podaní štyridsiatnikov, okomentoval jeden z prítomných na tribúne. Nechýbal reprezentačný tréner Pavel Hapal, nechýbal tréner Slovana Martin Ševela, ale hlavne nechýbala radosť, schopnosť a rešpekt.
Duel modrí vs. bieli sa skončil 2:2, ale remíza nebola dohodnutá. V predposlednej minúte trafil Miro Barčík brvno, mohlo byť 3:1, z protiútoku sa dočkal šance, na ktorú hodinu čakal a dočkal sa Andrej Porázik. Zrovnal parádnou hlavičkou.
Bol to zážitok, vidieť suverénneho Greška na ľavej strane, famózneho Czinegeho, umného Kisela, motor Bažíka, nápadného Vyskoča, parádneho Sedláka, šikovného Meszároša, brankári Mucha s Bartalským predviedli reprezentačné zákroky, Šupka ukázal dvoje pľúca, Turza kremeňovitú nezdolateľnosť, Šlahor sa pripomenul, že dokáže zahodiť aj nemožné a pripraviť spoluhráčom aj neuveriteľné, pokoj Petráš, prehľad Kráľ, suverenitu Hanek, nadhľad Laurinc, dvoje pľúca Bartoš... Pred dvadsiatimi rokmi by sa písalo: chlapci, paráda! Teraz teda: páni, paráda!
Bolo fajn s vami byť, bolo fajn vás vidieť hrať. Bolo príjemné si spolu s vami zaspomínať, bolo pekné vnímať, že Slovensko malo tím, na ktorý je dobré nezabudnúť. Na ihrisku boli futbalisti, boli tréneri, boli podnikatelia, boli tu agenti, no hlavne boli tu kamaráti. Vrátili sme sa v čase – a aj do budúcnosti.

Veď Lérant, Németh, Greško, Bartalský a ďalší títo páni slovenskému futbalu ešte nejednu radosť pripravia.

MODRÍ vs BIELI 2:2 (1:0)

Góly: 14. Kisel, 41. Czinege - 47. Sedlák, 60. Porázik.
ŽK: Vyskoč (za filmovanie jedenástky).
Rozhodovali: Jozef Pavlík - Ján Pozor, Mário Roszbeck.
MODRÍ: Mucha - Šupka, Krško, Lérant, Greško - Kisel, Czinege, Turza, Barčík - Németh, Čontofalský (zranené rameno ho nepustilo do brány), striedali Mašulovič, F. Nagy. Tréneri: D. Radolský, B. Andrejko.
BIELI: Bartalský - Petráš, Laurinc, Hanek, Kráľ - Vyskoč, Bartoš, Sedlák, Meszároš - Porázik, Šlahor, striedal: Rigo.Tréneri: D. Radolský, B. Andrejko.

Značky