Galád: "V 180 minútach sa pokúsime o nemožné – postúpiť cez Taliansko“

BRATISLAVA (SFZ) - Ivan Galád: "Keď som videl štátne vlajky zúčastnených krajín a medzi nimi tú našu, zažil som mimoriadne silný pocit. Chcel som sa podeliť oň so všetkými trénermi, ktorí pripravovali hráčov pre dvadsaťjednotku. Všetkým som na diaľku posielal kúsok z pocitu hrdosti na našu krajinu a na to, k čomu aj oni svojou prácou prispeli“

Slovenskú futbalovú dvadsaťjednotku ste prebrali takmer pred štyrmi rokmi. Ako s odstupom času spomínate na chvíle, kedy ste sa stali trénerom SR „21“?

"Je to druhý najvyšší post vo futbale v krajine, bolo to turbulentné obdobie, Slovenský futbalový zväz vyhlásil konkurz. Zúčastnili sa ho veľmi dobrí tréneri, potešila ma informácia o tom, že som uspel. Predtým som bol zameraný na slovenský futbal, spomínam si, že hneď na druhý deň po vymenovaní, som sa začal venovať medzinárodnému futbalu.“

Čím vás najviac obohatilo toto obdobie?

"Získal som, nazvem to, "tretiu futbalovú dimenziu“. Poznám veľa ľudí vo futbale a to by sa mi v takej miere pri pôsobení na klubovej úrovni nepodarilo. Úprimne musím povedať, že veľký záujem na tom, aby som túto funkciu prebral, mali páni Antošík a súčasný prezident SFZ Ján Kováčik. Najmä vďaka nim som získal to, čomu hovorím tretia dimenzia. Dnes stretávam v zahraničí na štadiónoch ľudí, s ktorými som sa spoznal počas zápasov, sledujem kariéry hráčov proti ktorým hrali moji zverenci. Predtým som pracoval každodenne na ihrisku, dnes je to viac práca manažéra. 

Azda nikto vtedy netušil, že prichádza tréner, ktorý vybojuje v nasledujúcich dvoch kvalifikáciách dva postupy do baráže ME.

"Postupy nie sú výsledkom iba mojej práce, je to dielo všetkých. Hovorím o vedení SFZ, o realizačnom tíme a samozrejme o hráčoch. Nadstavbou sú potom kluby a kluboví tréneri. Postupy sú symbiózou mnohých faktorov, ktoré majú spoločných menovateľov. Úžasná pracovitosť a lásku k futbalu.“

Povedali ste niekoľko mien, hovorili ste o realizačnom tíme. Vašou pravou rukou v ňom je asistent Norbert Hrnčár. Povedzte niečo o vašej spolupráci.

"Vo všeobecnosti sa vie, že Noro bol mojou treťou voľbou. Najskôr som oslovil Ota Brunegrafa a Adriána Guľu. Obaja ponuku prijali, no neuvoľnili ich kluby. V mojej kariére som vždy dostával dobré tipy od Miška Hippa a ten mi odporučil Nora Hrnčára. Vycestoval som za ním vtedy do Tatier a čo ma prekvapilo, nepotreboval čas na premyslenie. Musím povedať, že nie je klasickým asistentom, je to však človek s vlastným názorom. Veľmi dobre si s ním rozumiem mimo ihriska a je to niekto, kto mi vytvára pohodu a istotu. To je pre mňa najdôležitejšie.“

Kedy sa najviac prejavili jeho názory?

"Počas posledného zápasu v Holandsku. Tam padli aj ostrejšie slová, ale konečný výsledok bol prekvapivý a vynikajúci. Prvýkrát to medzi nami zaiskrilo na ihrisku, ale v prospech veci.“

Ako je to vo vzťahoch k hráčom? Tí vás bezvýhradne akceptujú. Vznikajú medzi vami priateľstvá povedzme prerastajúce profesionálny rámec?

"Zožal som kritiku, keď som sa raz vyjadril, že Lásik je môj priateľ. Povedal by som to tak, že ak hráči po skončení obdobia kedy hrajú v dvadsaťjednotke, sú so mnou v kontakte, pri náhodných stretnutiach prejavia emócie, tak to o niečom hovorí. Pre mňa to veľa znamená. Boli aj hráči, s ktorými som sa dostal do konfliktu, ale aj im prajem, aby sa im darilo v živote i vo futbale.“

Vzájomná bilancia všetkých vašich zápasov je vyrovnaná, no štatistické ukazovatele z kvalifikačných zápasov vykazujú výrazné aktíva. V ostrých zápasoch jednoducho neprehrávate a získavate dôležité body.

"Najdôležitejšie sú výsledky v kvalifikácii. Priateľské zápasy už neexistujú, iba prípravné. Tie nás na kvalifikačné duely pripravujú. Aj preto si vyberáme čo najťažších súperov. Som rád, že sme hrali so silným Talianskom. Prehrali sme 1:4 a teraz budeme poznatky zo zápasu využívať. Keď to zhrniem, pri podpise zmluvy so SFZ sme si vytýčili dva ciele. Dosiahnuť dobré výsledky a pripraviť hráčov pre seniorský výber. Myslím, že sa nám obidve predsavzatia daria plniť nadštandardne. Tretí cieľ som si stanovil sám.“

Čo zahŕňa?

"Výchovu k hrdosti na svoju krajinu. To je to, čo musí byť v každom zápase vidieť a cítiť. Hrdosť na krajinu, v ktorej hráči vyrastali.“

Najviac štartov pod vašim vedením nazbieral Lukáš Pauschek, o jeden menej má na konte dvojica Paur – Győmbér, za nimi nasleduje Lalkovič. 

"Keď sa Pauschek objavil v dvadsaťjednotke, bol obrovský talent. Dokonca ododhral výborné zápasy za A- mužstvo. Po prestupe do Sparty prekonal ťažšie obdobie, ale dnes je to zas ten Lukáš Pauschek, ktorý môže dominovať aj v zápasoch s Talianskom. Podstatu emócie, ktorú prejavil Paur keď prišiel na prvý zraz by som si nechal pre seba, je to veľmi emotívny človek, založil si rodinu a prajem mu aby sa dostal do zostavy aj v nasledujúcich zápasoch. Noro Gyömbér je môj “liebling“, hráč ktorý má obrovský podiel na našich výsledkoch. Podáva krásne výkony v seniorskom výbere, som hrdý, že som ho viedol vo svojom tíme a že som sa na mojej futbalovej ceste s ním stretol. K Lalkovičovi – minulý rok som si myslel, že útok bude hrať v zložení Oršula – Lalkovič – Vojtuš, dnes je situácia iná. Hráči sa nevyvíjajú požadovaným smerom a tak v nominácii nie sú.“

Počas štyroch rokov až osem vašich zverencov oblieklo reprezentačný dres Slovenska. 

"To je jedna z našich úloh, je to vynikajúca vizitka. Nemyslím si, že by sa v predchádzajúcich obdobiach taký počet hráčov z dvadsaťjednotky objavil v seniorskom výbere. Som presvedčený, že pribudnú ďalší. Duda, či Hrošovský majú obrovskú perspektívu, ale to je už otázka pre pána Kozáka.“

Posledné dva duely so Škótskom a Holandskom vstúpili do histórie slovenského futbalu. Po zápase so Škótskom, v ktorom sme remizovali 1:1, ste prežili, podľa vašich slov, najťažšiu noc.

"Po zápase som predstúpil pred hráčov a čestne som im povedal, že v tej chvíli, v ten večer, nie som schopný im pomôcť. Nehovoril som im frázy ako hlavy hore, dokonca som im zakázal hovoriť, že si ideme užiť zápas do Holandska. Potreboval som byť sám a mne blízkym spôsobom som potreboval prežiť túto noc. Na druhý deň som už bol pripravený všetkým hráčom pomôcť, čo sa aj podarilo. Pravdou je, že na noc po zápase so Škótskom nikdy nezabudnem.“

Pred odchodom do Holandska ste na večeri hráčom povedali – „chlapci, ja nerád prehrávam, ja vám verím!“

"Áno, povedal som im, že neexistuje, aby sme išli odohrať posledný zápas. Ja som v to veril a podarilo sa mi to preniesť na nich. Povedal som, že neprehrávam... V rozhodujúcich chvíľach som vo futbale a v živote veľa zápasov neprehral.“

Čo všetko bolo pred týmto zápasom inak, ako býva zvykom?

"Veľa vecí, ktoré vykonávali moji kolegovia, som zobral na seba. Možno som bol preto aj kritizovaný, za používanie prvého pádu jednotného čísla, ale v prípade neúspechu som bol tiež pripravený niesť sám aj zodpovednosť. Odbremenil som realizačný tím a väčšinu záležitostí som prebral na seba.“

V Tilburgu, bezprostredne po zápase ste mi ako prvé povedali – "nechcem dlhý rozhovor“. Boli sta tak unavený alebo ste si potrebovali upratať myšlienky?

"Niektoré veci ma blokovali v obšírnejšom vyjadrení o zápase. Nie všetko po zápase so Škótskom bolo „kóšer“. Preto som vážil slová a chcel som povedať čo najmenej.“

Ako to vidíte dnes?

"Navštívil som zápas Eindhoven – Cambuur. Domáci tréner sa ku mne správal neuveriteľne, ľudia z holandskej asociácie veľmi ocenili naše víťazstvo. Až teraz som docenil, čo sme vlastne dosiahli, vidím, aký ohlas má tento výsledok v zahraničí. Počas žrebovania mi gratulovali zahraničný tréneri k víťazstvu v skupine a k tomu, že sme sa druhýkrát objavili na žrebe baráže. Keď som videl štátne vlajky zúčastnených krajín a medzi nimi tú našu, zažil som mimoriadne silný pocit. Chcel som sa podeliť oň so všetkými trénermi, ktorí pripravovali hráčov pre dvadsaťjednotku. Každému trénerovi som na diaľku posielal kúsok z pocitu hrdosti na našu krajinu a na to, k čomu aj oni svojou prácou prispeli.“

Vysvetlili ste, prečo ste nespali po nevydarenom zápase so Škótskom. Vy ste však nespali ani po skvelom stretnutí s Holandskom. Prečo?

"To boli emócie. Nebolo možné zaspať. Pozval som kolegov na pohárik kvalitného vína, boli však unavení, rozpŕchli sa do izieb. Premietali sa mi momenty zo zápasu a vnímal som pocity šťastia z toho, že púť chlapcov bude ešte pokračovať. Vychutnával som si pocit, kedy pod tlakom vieme dostať zo seba maximum. Ten výkon totiž nebol odrazom našej skutočnej reálnej výkonnosti. Bol lepší.

Bol to najlepší výkon pod vaším vedením?

"Áno.“

Na mítingoch ste hráčom dokola prízvukovali čo treba robiť po zisku lopty, kam a ako prenášať ťažisko hry. Je niečo, čo hráči nedodržali podľa vašich predstáv?

"Chválabohu áno. To bola ich vlastná kreativita. Veľa vecí robili impulzívne. Som rád, že mi veria, ale ja za nich na ihrisku nehrám. V čom ma neposlúchli a nesmú poslúchať - musia hrať po svojom, s čistou hlavou. Musia hrať po svojom, s určitým plánom a dohodnutou stratégiou, ktorú dostanú odomňa.“

Mali sme veľa šancí, gól dlho nechcel padnúť. Občas ste si od pľúc uľavili. Bol to extra ťažký zápas pre vás?

"Najťažší. Nespanikárili sme, nestriedali sme predčasne, hoci to bolo na hrane. Stále sme verili, že ten gól môžeme dosiahnuť. Pre mňa najťažší a zároveň najkrajší zápas.“

Našim barážovým súperom je Taliansko. V minulom roku sme prehrali doma 1:4, dva góly sme inkasovali z penált, polčas sme hrali bez vylúčeného hráča. Čo si z neho pamätáte?

"Najviac mi utkvelo v pamäti, ako som smutný schádzal po schodoch, dole telefonujúci Lásik prerušil hovor a povedal mi - „tréner, toto bol dobrý výkon, dobre ste nás pripravili, uvidíte, že v kvalifikácii budeme hrať dobre a budeme vyhrávať“. 

Dá sa z tohto duelu niečo preniesť do barážových stretnutí?

"Skôr sa zameriavame na posledné zápasy súpera. Analyzovali sme ich posledné zápasy vonku a jeden domáci, keď šetrili niektorých hráčov.“

V Holandsku to bol nadštandardný výkon vašich hráčov. Môžu ho zopakovať aj proti Talianom?

"To je absolútne neporovnateľné. Ako keby ste chceli porvonávať rock a swing. My nepôjdeme do prvého zápasu hrať ako o život. Ani nebudem hovoriť frázu, že musíme dosiahnuť výsledok, aby sme boli po prvom zápase v hre. Pôjdeme veľmi dobre takticky pripravení, zápas má 180 minút, s pokračovaním v Taliansku. Tak ako v minulej kvalifikácii, aj v tejto hráme proti súperovi, ktorý má oveľu vyššie postavenie v rankingu. Rozdiel je však v nás. V minulej baráži sme išli ponúknuť našu kvalitnú futbalovú školu a prezentovať sa dobrým futbalom, dnes ideme bojovať o postup. V tom je rozdiel.“

Môžete to vysvetliť podrobnejšie?

"Pred dvomi rokmi som bral postup do baráže ako strop, dnes ideme bojovať o postup. Vtedy sme chceli ponúknuť dobrý herný prejav, dnes chceme postup. Aj keď súper je favorit, veď všetci hráči pôsobia v talianskej Serii A.“

Je našou malou nevýhodou, že začíname dvojzápas doma?

"Nie je dôležité, či začíname doma alebo vonku. Niekto by povedal, prvý zápas vonku by bol pre nás výhodnejší. Je mi to jedno. Musíme s Talianmi odohrať 180 minút a v nich sa rozhodne. Tak to budem prezentovať aj hráčom. Nebudeme kalkulovať ani s tým, že nesmieme dostať doma gól. V 180 minútach sa pokúsime o nemožné – postúpiť cez Taliansko.“