U15 - Tréner Martin Žamba po Markovičovom memoriáli: Dve minúty od finále

BRATISLAVA (SFZ) – Posledným vystúpením najmladšej slovenskej reprezentácie do 15 rokov v tejto sezóne bol turnaj v Chorvátsku. Sokolíci odohrali štyri zápasy za päť dní, v silnej konkurencii obsadili konečné 6. miesto, pritom boli krôčik od finále, rozhodujúci gól od Belgicka dostali v poslednej minúte posledného zápasu v skupine... Aj o tom bola debata s trénerom Martin Žambom.

Ako ste spokojný s vystúpením tímu na Memoriáli Vlatka Markoviča?
„S výsledkami spokojný byť nemôžeme, prejav bol lepší. V základnej skupine nás zdobili dobré výkony a v záverečnom zápase s Belgickom sme boli dve minúty od veľkého víťazstva, ktoré by nás v konečnom účtovaní posunulo do nedeľného finále proti domácim. Nakoniec z toho bolo iba 3. miesto v skupine, pretože sme mali horší vzájomný zápas s Bosnou a Hercegovinou, takže sme hrali o 5. miesto na turnaji s Walesom.“ 

Poprosíme o pár viet ku každému zo štyroch turnajových zápasov.
„Začal by som dôležitým faktom: v každom stretnutí sme v počte striel na bránu i mimo nej boli aktívnejší ako súper. V úvodnom zápase s Bosnou a Hercegovinou sa naši hráči museli vysporiadať s miestami až hlbokým blokom súpera, pomer striel bol 15:3 v náš prospech, no aj tak sme prehrali, jediný gól sme inkasovali po chybe pri štandardnej situácii. Hoci sme dobre držali loptu, chýbal nám moment prekvapenia, priamočiarosť. Duel s Čiernou Horou bol absolútne v našej réžii. Hrali sme výborne, moderne, často sa tlačili do zakončenia, okrem gólov sme nevyužili ďalšie príležitosti. Proti silnému Belgicku to bol v intenzite, kvalite a nasadení asi najlepší výkon tímu pod mojím vedením. V I. polčase boli lepší Belgičania, my sme umne odolávali a vyrážali do protiútokov. Po zmene strán striedajúci hráči oživili našu hru, režírovali sme dianie na ihrisku. Veľmi nás mrzelo, že za stavu 1:0 sme nevyužili výborné gólové príležitosti na „uzavretie“ zápasu. Nakoniec sme v závere inkasovali. Zápas o umiestnenie sa hral na ťažkom teréne a nevyšiel nám, vyrobili sme priveľa individuálnych chýb, za ktoré nás behavejší  a technicky zdatný súper trestal. Nám chýbala väčšia ľahkosť a hlavne efektivita pri šanciach.“

Ale aj tak nám výrazne stúpla gólová produktivita, v štyroch zápasoch sa naši strelci presadili až 10-krát, iba raz vyšli naprázdno, čo bolo príčinou takej potencie?
„Niektoré systémové veci si proste musia sadnúť. V ustálenom kádri je potom jednoduchšie z tréningov a teoretickej prípravy implementovať herné princípy do zápasov. Aj na tomto turnaji sa potvrdilo, že naše družstvo má ofenzívny potenciál, je v ňom dostatok hráčov, ktorí vedia robiť súperom problémy, dali sme dosť gólov. Veľa ďalších šancí sme nepremenili, takže stále máme rezervy v produktivite, ktorá musí byť ešte väčšia.“

Za päť dní odohral tím štyri zápasy, nebolo toho na chlapcov fyzicky až príliš?
„Na turnaj sme mali dve jedenástky a snažili sme sa rozdeliť vyťaženosť medzi hráčov tak, aby mali možnosť ukázať svoj potenciál. Formát tohto turnaja bol ale na fyzičku veľmi náročný, pridalo sa aj neprajné počasie, prakticky stále pršalo.“

Bola to posledná akcia ročníku 2008 v kategórii U15, aké ročné vysvedčenie by ste dali družstvu v základných futbalových predmetoch?
„Družstvo sa počas celej sezóny kreovalo, skladalo si svoj herný koncept, hráči sa menili, odohrali lepšie aj horšie zápasy. Keď si porovnáme úvodnú konfrontáciu s Bulharskom, ktorá nám nevyšla podľa predstáv, a posledné dva turnaje v Maďarsku a Chorvátsku, môžeme skonštatovať, že tím začína mať svoju tvár a charakter. Je v ňom veľa zaujímavého. Skóre 27:20 z dvanástich odohraných zápasov nás napĺňa do budúcnosti optimizmom z pohľadu útočnej fázy hry, ale zároveň nám dáva ďalšie podnety na zlepšenie organizácie hry v defenzíve.“

Môžeme byť optimistami, má slovenský futbal stále dosť talentov?
„Viem a verím, že ak budeme dostatočne dôslední v tréningovom procese mládeže a nebudeme sa schovávať pred konkurenciou v okolitých krajinách, tak budú naši hráči výkonnostne rásť. Opakovane sa nám potvrdzuje v medzinárodnej konfrontácii, že aj najmenšie zaváhanie sa hneď trestá. Preto je dôležité, aby sa hráči naučili zodpovednosti za seba, za svoje činnosti na ihrisku, za tím. Samozrejme, s udržaním svojej kvality, kreativity a sebavedomia.“ 

Aký pocit máte vy osobne zo štyroch rokov práce s najmladšou reprezentáciou?
„Tvorba prvej reprezentácie je veľmi náročná a zodpovedná úloha, táto práca je veľmi zaujímavá, kreatívna. Vytvárame systém, ktorý neskôr zveľaďujú kolegovia. Verím, že sme spolu s realizačným tímom nastavili taký spôsob výberu hráčov, ktorý nám bude v budúcnosti prinášať ovocie v podobe moderných a Európe konkurencie schopných futbalistov.”