Zatlieskal by aj Alexander Veľký

Včerajší výsledok sa možno najskôr javil ako prvoaprílový žart, ale zverenci trénera Malatinského na štadióne Mládežnícekho centra v Skopje nežartovali ani chvíľu. To neznamená, že sa nebavili. Naopak, koncentrovanou hrou rozobrali najprv herný systém, a potom aj sebavedomie súpera. Smutní domáci hráči v duchu a diváci na tribúne našim zatlieksali za predvedenú hru. Vyhrali sme 6:0. Čo vo futbale v jednom prípravnom zápase nemusí znamenať veľa, ale s týmto rozdielom sa ani nevyhráva len tak náhodou.

Úvod zápasu nenaznačoval, že to bude hra mačky s myšou. A ani nebola. Hralo sa v strede poľa a tímy sa oťukávali. "Prvých dvadsať minút sme neudržali loptu na kopačkách podľa predstáv. Našu typickú hru sme začali predvádzať až po strelenom góle,“ komentoval dianie na ihrisku obranca MŠK Žilina, Andrej Kadlec. Pravdou je, že kým naši chlapci zvyšovali obrátky a v pasáži vyrovnaného duelu hľadali spôsob ako gól streliť, súper veril, že vyrovnaný zápas bude trvať deväťdesiat minút. Mentálne však boli zverenci trénera Malatinského naladení na inú vlnu. Chceli vyhrať a úvodná dvadsaťminútovka bola len hľadaním kľúča od bránky súpera.

V tej našej dostal príležitosť Junas. Dalo sa to čakať. Vencel pricestoval len deň pred zápasom, Junas odchytal šampionáty. Vyriešil dve ťažké situácie, pôsobil isto. Tipujeme, že Vencel sa objaví v bránke v zajtrajšom zápase. Obranný štvorlístok otvoril okno azda len raz v úvode zápasu. Vo zvyšku kontroloval hru. Kupec sa pri piatom góle objavil v ofenzívnej zóne a chladnokrvne premenil šancu, stopérska dvojica Sipľak – Grič odrobila spoľahlivú obrannú robotu, Kadlec na pravej strane, keď bolo treba, dostúpil hráča aj v stredovom kruhu. "Dostal som za úlohu dostupovať hráčov a dohrávať súboje. Práve na dôraze som sa snažil popracovať v poslednom období a na tréningoch v klube s tímom mužov je to nevyhnutná súčasť hry,“ povedal o tvrdých stretoch Andrej Kadlec.

V strede poľa dirigoval hru „hamšíkovsky“ kapitán Hromada, Zázrivec trpezlivo preberal lopty od obrancov a posúval ich buď Hromadovi alebo priamo do ofenzívnych krajných priestorov. V nich sme mali navrch. Naľavo rýchly Čmelík, vpravo nebojácny Vlček s chuťou obísť hráča. Práve z týchto priestorov prichádzali lopty tak dlho, až sme sa po jednom z nich ujali vedenia.

Vestenický bol pre tento zápas samostatnou kapitolou. Bol tým hráčom, pre ktorého sa oplatilo spomínané strieľané centre trpezlivo posielať do päťky súpera. Pri prvom góle "iba" zmenil hlavičkou smer lopty. Ešte pred gólom sa typickou zasekávačkou zbavoval obrancov a strely len tesne míňali bránu. Je neprehliadnuteľné, že vysoké percento lôpt rieši jedným - dvomi dotykmi a najmä prvý dotyk pri preberaní lopty v šestnástke je drahokamom. Zároveň znamená aj posunutie si lopty do priestoru, ktoré prekvapí brániaceho protihráča, a potom je to už len o tom, či lopta zapadne do siete. Včera zapadla päťkrát. "Je skvelé, ak má tím takého strelca. Včera odohral výborný zápas,“ vystrúhal útočníkovi AS Rím poklonu spoluhráč Andrej Kadlec. Chválou nešetril ani tréner Malatinský. "Nestáva sa často, aby na medzinárodnej úrovni strelil hráč päť gólov.“

Ten dodržal slovo a s výnimkou náhradného brankára vstúpili do hry všetci. Druhopolčasových 45 minút odohrala dvojica Matejka – Ujlaky. Ukázali sa v dobrom svetle, Ujlakyho dôraz a únik prispeli k jednému z tucta gólov v macedónskej sieti.

Keď to zhrnieme - vyhrali sme po poctivom tímovom výkone 6:0, Vestenický zúročil odrobenú futbalovú robotu piatimi gólmi v prospech mužstva. Pôsobili sme skromne, vytrvalo, pokojne a úspešne. Po zápase tlieskali diváci – zatlieskal by aj Alexander Veľký.