II.liga - Duel Bardejova s Petržalkou očami ikony oboch klubov Juraja Čobeja

Pondelok, 17.9.2018 11:30 | Posledná aktualizácia 17.9.2018 11:47

BARDEJOV (SFZ/PETER ZEMAN) – Zápas 9. kola Partizán Bardejov – FC Petržalka sledoval aj dlhoročný brankár oboch klubov Juraj Čobej: „Prajem si, aby sa raz Partizán Bardejov a FC Petržalka stretli v 1. lige.“

BARDEJOV (SFZ/PETER ZEMAN) – Zápas 9. kola Partizán Bardejov – FC Petržalka sledoval aj dlhoročný brankár oboch klubov Juraj Čobej: „Prajem si, aby sa raz Partizán Bardejov a FC Petržalka stretli v 1. lige.“

V reprezentácii odchytal symbolickú minútu, napriek tomu patrí medzi legendy slovenského futbalu. Keď po stretnutí s Belgickom, v ktorom priviedol reprezentačné mužstvo na trávnik s kapitánskou páskou zavítal medzi novinárov, tí sa ho pýtali, aké to bolo? „Dobré,“ povedal JURAJ ČOBEJ a čakal na ďalšiu otázku. Novinári po istej chvíli pochopili, že to bola celá odpoveď a osmelili sa k ďalšej otázke. Málo slov a ak prehovoril, tak výkonmi na ihrisku. Tak poznáme „Šamana“, ako znie prezývka Juraja Čobeja z minulosti a tak to zostalo doteraz. Na zápase 9. kola 2. ligy medzi Partizánom Bardejov a FC Petržalka nemohol chýbať. V Bardejove vyrastal a v súčasnosti je jeho zamestnávateľom, v Petržalke sa stal ikonou po tom, ako zažiaril na európskej pohárovej scéne v Lige majstrov 2005/06.

Vaša kariéra je úzko spätá s Bardejovom i Petržalkou, výsledok 1:1 bude pre vás asi v poriadku.

„Zaslúžená remíza. Chvíľu mali navrch domáci, v druhej časti hry boli lepší hostia. Výsledok sedí."

Čo vám najviac utkvelo z tohto zápasu?

„Zápas mal zaujímavý priebeh, škoda len, že chlapcom na oboch stranách chýba viac pokoja. Snažia sa riešiť situácie v rýchlosti, no často na úkor kvality. Menej zbrklosti a viac kľudu na kopačky a bude to dobré.“

Čo hovoríte na výkony brankárov Jána Čikoša-Pavlička v drese Bardejova a Frederika Valacha v tíme hostí?

„Z toho, čo som videl počas zápasu, sa nedopustili žiadnych chýb. Obaja predviedli spoľahlivé výkony a svoje mužstvá podržali.“

Domáceho gólmana Čikoša-Pavlička vidíte v mnohých zápasoch, má šancu dotiahnuť sa niekedy na brankára vašich kvalít?

„To je len na ňom. Má svoj vek, ale brankári dozrievajú neskôr… Škoda, že v ideálnom veku musel podstúpiť operáciu platničiek. Zranenie pribrzdilo jeho rozlet.“

Momentálne pôsobíte v Partizáne Bardejov, aká je vaša pracovná náplň?

„Som trénerom brankárok ženského družstva, žiakov a juniorov.“

Napĺňa vás práca? Aké je to trénovať ženy?

„Môžem povedať, že sa mi s nimi pracuje veľmi dobre, sú pracovitejšie a v tréningovom procese poctivejšie ako chlapci. Brankárka Lívia Kuľková figurovala v reprezentačných výberoch, teraz však nechytá, venuje sa štúdiu. Predpoklady prebojovať sa stabilne do reprezentačných mládežníckych výberov má aj Tamara Solárová.“

Tesne po zápase ste sa stretli s trénerom FC Petržalka Balázsom Borbélym. Hovorili ste o práve skončenom druholigovom zápase alebo ste spomienkami zablúdili do starých čias veľkej Petržalky?

„Bolo to milé, ale veľmi krátke stretnutie. Na spomienky ani hodnotenie nebolo veľa času. Pozdravili sme sa, futbalové veci sme nerozoberali.

V tej chvíli schádzal z ihriska do kabín Peter Petráš. Čobej, Petráš, Borbély – to je silná zostava. Pamätníkom sa vynoria legendárne súboje proti Interu Miláno, FC Porto, či Glasgow Rangers v Lige majstrov.

„To už je tak dávno. Nežijem minulosťou a nemyslím na to, čo bolo. Ale ľudia mi to stále pripomínajú a asi to tak zostane po celý život. Na Inter Miláno nemám tie najlepšie spomienky. Hrali sme na San Sire, ale bez divákov. To je veľká škoda. Fantastický bol Belehrad.“

Ten sa spája s predkolom a penaltovým rozstrelom po remízach 0:0 doma i vonku. Nakoniec ste Petržalke vychytali v penaltovom rosztrele postup a po Kajrate Almaty, Celticu Glasgow a Partizane Belehrad ste mali dvere do Ligy majstrov otvorené.

„Kapitán Bardejova, Marko Milunović je Srb a rodák z Belehradu, ktovie, či tuší aký zápas sme to vlastne vtedy proti Partizanu odohrali. Počas leta som cestoval do Grécka na dovolenku a prespával som cestou tam i naspäť práve v Belehrade. Kamaráti mi hovorili - „To si trúfaš, to si trúfaš. Počkaj, čo sa stane, keď ťa Grobari spoznajú“ (pozn. fanúšikovia Partizana Belehrad). Nič sa nestalo, kto by si to pamätal?“ (smiech).

Hovoríte o fanúšikoch Belehradu, aké spomienky vám zostali na tých petržalských?

„Len tie najlepšie. Dokonale sa mi dnes pripomenuli. To, čo skandovali na zápase v Bardejove, to som pred pätnástimi rokmi víkend čo víkend počúval pri zápasoch vtedajšej Artmedie.“

FC Petržalka má za sebou strastiplnú cestu z 5. ligy až do druhej najvyššej súťaže. Čo hovoríte na opätovný návrat slávnej značky na slovenskú futbalovú mapu?

„Dianie v klube som sledoval celé roky, Petržalka je jedna futbalová bašta, som rád, že Petržalka je tu, som rád, že Petržalka je späť. Viete čo si veľmi prajem? Aby sa raz Partizán Bardejov a FC Petržalka stretli v 1. lige. Dva kluby z opačných koncov Slovenska, ale mne blízke si prajem mať raz opäť v najvyššej domácej súťaži.“

Značky