SFZ – Asistent rozhodcu Mário Roszbeck so stovkou zápasov v najvyššej súťaži: Zodraté kopačky nepočítam

BRATISLAVA (SFZ) – Dosiahol magickú métu. Asistent rozhodcu Mário Roszbeck rozhodoval počas jarnej časti Fortuna ligy už 100. zápas najvyššej súťaže. Koordinátor Útvaru talentovanej mládeže a Futbalových akadémii Slovenského futbalového zväzu si pre futbalsfz.sk zaspomínal na doterajšiu rozhodcovskú kariéru.

Dosiahli ste métu 100 zápasov v najvyššej súťaži. Čo hovoríte na toto číslo?
„To číslo je krásne, je okrúhle, som zaň rád. Stojí za ním veľa námahy, tvrdej práce a tréningov. Tie sú čoraz náročnejšie. Ale hovorím, to číslo je krásne a verím, že ešte porastie a dostanem sa na takú métu, ktorá bude začínať dvojkou (úsmev).“

Ak sa spätne obzriete na vašu doterajšiu rozhodcovskú kariéru v najvyššej súťaži. Aké boli začiatky?
„S rozhodovaním som začal už v roku 1997, ale do najvyššej súťaže som sa ,prebojoval‘ v sezóne 2012/13. V danom ročníku som bol aj absolvent CORE (Centre of Refereeing Excellence). Je to školenie pre rozvoj či zdokonaľovanie rozhodcovskej činnosti. Vtedy som mal možnosť nakuknúť do veľkého futbalu z nášho rozhodcovského pohľadu.“

Pamätáte si svoj prvý duel v najvyššej súťaži?
„Bol to zápas Myjava – Ružomberok pod vedením Riša Trutza. Samozrejme, pociťoval som miernu trému pred výkopom, ale postupne to opadlo a všetko som si užil. Možno som mal aj šťastie, že som ten duel rozhodoval pod Rišom, ktorý bol už ostrieľaný.“

Na čo najradšej spomínate z daných čias?
„Jednoznačne na vtedajšiu partiu rozhodcov.“

Boli ste súčasťou mnohých „rozhodcovských trojičiek“. S kým najradšej chodíte, alebo ste chodili na zápasy?
„Musím spomenúť staršiu generáciu rozhodcov, napríklad Jožka Pavlíka, ktorý dosiahol už vek 45 rokov a musel, bohužiaľ, skončiť s rozhodovaním. Potom sem spadajú tiež arbitri ako Mišo Smolák, Adam Somoláni. S touto partiou sa robilo veľmi dobre, hoci už ani ja nie som najmladší (smiech). Z aktuálnych rozhodcov nesmiem zabudnúť na nášho elitného arbitra Ivana Kružliaka, s ktorým sa tiež veľmi dobre rozhoduje.“

Hovoríte o rôznych generáciách rozhodcov. Ako by ste ich porovnali?
„Dá sa to leň ťažko porovnať, lebo futbal sa neustále vyvíja a prináša nové situácie. A tak sa mení aj doba a ľudia. Dnešní mladí rozhodcovia sú dravejší či drzejší, ako sme boli my, keď sme začínali. Ja som vo svojich začiatkoch napríklad starším arbitrom ako Rišovi Trutzovi, Ľubošovi Micheľovi či nebohému Vladkovi Hriňákovi vykal. To si dnes neviem pri mladých rozhodcoch už predstaviť...“

Čo všetko musíte spĺňať, aby ste mohli byť asistentom rozhodcu slovenskej najvyššej súťaže?
„Musíme spĺňať fyzické testy, tie sú rok čo rok náročnejšie. Navyše nezastavím ani vek... Potom musíme byť pripravení aj po teoretickej stránke, pravidlá sa vyvíjajú. Neustále zasadá IFAB (medzinárodná organizácia zaoberajúca sa zmenou futbalových pravidiel – pozn.) a niečo mení. My musíme každú zmenu spracovať a zapojiť do nášho rozhodcovského života. Navyše mám civilné zamestnanie a rodinu, čiže je to náročné na skĺbenie.“

V civilnom zamestnaní ste koordinátor Útvaru talentovanej mládeže a Futbalových akadémii na Slovenskom futbalovom zväze. Ako sa to dá zladiť s rozhodcovskou činnosťou?
„Je to náročné, ale keď niečo chcete dosiahnuť, tak sa dá všetko. Pred rokom a pol sa mi navyše narodil syn, tak voľného času mám ešte menej ako málo. Mne osobne však vyhovovalo covidové obdobie, keď sme mohli byť viac doma s rodinou, mohol som si týchto ľudí a najmä malého viac užiť. Viac času som mal aj na tréningy či zvykanie si na VAR, čo je najväčšia novinka pre nás rozhodcov na Slovensku. Ak mám priblížiť bežný pracovný život mimo covidu – tak je to o tom, že ráno idete čo najskôr do práce, aby ste potom mohli ísť hneď na tréning a podvečer domov. Ak chcete rozhodovať v najvyššej súťaži, musíte mať v mesiaci aspoň 14 bežeckých tréningov, a to je len základ.“

Rozhodcovia sú často pod tlakom fanúšikov. Ako sa s tým vysporiadavate?
„U nás nechodia na zápasy, až na pár výnimiek, plné tribúny. Tým pádom ani ten priamy tlak od ľudí nie je na nás taký enormný. Ale ja som ten typ rozhodcu, ktorý má radšej ľudí na tribúnach, bez nich to nie je ono. Vtedy sa viem viac sústrediť a vybičovať sa.“

Vy beháte počas zápasu po čiare, čiže ste bližšie k fanúšikom ako hlavný rozhodca, ktorý je v ihrisku. Už sa vám stalo, žeby vám niekto vynadal, alebo dostali ste sa s nimi do iného stretu?
„Určite, je to súčasť života (smiech). Aby som to uviedol na pravú mieru, stalo sa mi to v nižších súťažiach, predovšetkým na dedinách. Fanúšikovia sú na dedinských ihriskách od nás vzdialení len na pár metrov a počujete všetko, čo hovoria. Samozrejme, že sa snažíte sústrediť na zápas, ale tie hlasy jednoducho počujete. A bol som už aj obliaty pivom... Ale na našej najvyššej úrovni sa mi to ešte nestalo.“

Máte predzápasový rituál?
„Je normálne, že tak ako hráči, tak aj my rozhodcovia máme pred zápasom svoj režim. Treba sa dobre naladiť – dať si dobré raňajky a ja musím mať pred stretnutím kávu. A jediný môj ozajstný rituál je, že si ako prvú obúvam ľavú kopačku.“

Keď už spomínate kopačky, koľko párov ste ich na čiare zodrali?
„Fúuu, veľmi, ale naozaj, veľmi veľa. Nemám to spočítané. V priemere mi jeden pár vydrží dve sezóny.“

Pre asistentov rozhodcov sú dôležitým náčiním zástavky. Zbierate ich?
„Tomu som nepodľahol... Navyše na zápasy nám ich nosí hlavný rozhodca. My máme pre istotu len náhradné, keby sa nám buď roztrhala či zlomila.“

Vieme, že rozhodcovské remeslo, najmä pri hlavných arbitroch, sa vyvíja. Ako sa vyvíja pri asistentoch?
„Najnovšie si zvykáme na VAR. Ak sa v hre vyskytne tesné postavenie hráča mimo hry, tak my vtedy necháme akciu dohrať. Až potom signalizujeme hlavnému rozhodcovi, že mohlo dôjsť k porušeniu pravidiel. Ale pravidlá sa často vyvíjajú a preto musíme byť po teoretickej stránke dobre pripravení.“

Mimo najvyššej slovenskej súťaže ste rozhodovali aj prípravné stretnutia Slovensko U21 -Bielorusko U21 a Slovensko U21 – Taliansko U21. Aký je rozdiel medzi zápasmi na ligovej a medzinárodnej úrovni?
„Medzištátne zápasy do 21 rokov sú medzistupňom medzi dorasteneckým a mužským futbalom. Žiaľ, na medzištátne stretnutia mužov som nebol nominovaný. Ale aj v týchto dvoch zápasoch som prišiel do kontaktu so špičkovými hráčmi. Futbalisti sú rýchlejší, tempo je vyššie, na druhú stranu v zápasoch nie je až toľko fyzických súbojov.“

Aký je váš rozhodcovský sen?
„Mojím snom bolo dostať sa na medzinárodnú listinu. Teraz sa už na ňu pre vekové obmedzenie nedostanem. Tak verím, že mi zdravíčko vydrží čo najdlhšie, aby som mohol rozhodovať čo najviac zápasov v lige.“

sezóna 2012/13 – 2 zápasy
sezóna 2013/14 – 7 zápasov
sezóna 2014/15 – 13 zápasov
sezóna 2015/16 – 12 zápasov
sezóna 2016/17 – 14 zápasov
sezóna 2017/18 – 10 zápasov
sezóna 2018/19 – 15 zápasov
sezóna 2019/20 – 12 zápasov
sezóna 2020/21 – 15 zápasov