MILAN ŠKRINIAR: Viem, odkiaľ som prišiel, peniaze ma nikdy nezmenia

Podieľal sa na úspechu Slovákov na vlaňajších majstrovstvách Európy vo Francúzsku, reprezentáciu do 21 rokov priviedol na tohtoročný záverečný turnaj ME v Poľsku, kde patril medzi najväčšie opory. Výkony v národných farbách, ale predovšetkým skvelá sezóna 2016/17 v drese Sampdorie Janov mu v júli priniesli prestup do Interu Miláno, po ktorom mu patrí honor najdrahšieho slovenského hráča histórie. Milan Škriniar je veľká budúcnosť, ale už i silná súčasnosť futbalu pod Tatrami.

V slovenskej seniorskej reprezentácii máte skvelú bilanciu 6-2-1. Ako vnímate fakt, že ste v najcennejšom drese zatiaľ prehrali jediný zápas v osemfinále ME 2016 proti Nemecku 0:3?
„Nuž, priznám sa, nikdy som si zápasy nepočítal, toto teraz počujem prvýkrát. Rozhodne je to paráda, kiežby bola veľmi dlho pravda, že budem mať na konte jedinú reprezentačnú prehru.“

A pritom je tu ešte lepšia štatistika: odkedy ste sa stali v kvalifikácii MS 2018 členom základnej zostavy Slovenska, nevynechali ste ani minútu a náš tím nestratil ani bod...
„Cha-cha, tak to už áno. Jedným dychom však treba dodať, že v prvých dvoch zápasoch, keď som bol ešte v dvadsaťjednotke, sme hrali proti najkvalitnejším súperom. Od začiatku bolo totiž jasné, že práve s Anglickom a Slovinskom to bude boj o dve postupové priečky. Po druhom nezvládnutom zápase sme už mali nôž na krku, podarilo sa nám však odvtedy všetko vyhrať a momentálne to máme celkom dobre rozohraté. Treba v tom však pokračovať.“

Šancu na to budete mať v Trnave práve proti Slovincom. Beriete jedine víťazstvo?
„To by bol jednoznačne najlepší scenár. Máme síce pred nimi tesný náskok, ale čaká nás náročná úloha. Samozrejme chceme, aby Slovinci zostali v tabuľke za nami, ideálne by bolo, aby sme sa im vzdialili. Bude to zápas o postupovú priečku. Ak uspejeme, odrazu budeme mať na druhom mieste štvorbodový náskok a to by už bola naozaj dobrá východisková pozícia pred záverom. Aj do Anglicka by sa nám razom cestovalo oveľa lepšie.“

So Slovinskom nám to však doteraz vôbec nejde. Už v kvalifikácii o MS 2010 sme s ním dvakrát prehrali, pamätáte si tie zápasy a najmä domáci na Tehelnom poli, kde sme mohli spečatiť postup do Juhoafrickej republiky?
„Úprimne, nepamätám. V mysli mám vrytý až nasledujúci, v Chorzowe s Poľskom, kde sme na snehu skutočne Afriku vybojovali. Vtedy som sa veľmi tešil. A k tej bilancii so Slovincami: myslím si, že ju tentoraz zmeníme a vyhráme. Potrebujeme víťazné nakopnutie, aby sme sa ešte viac vzopreli a do záveru kvalifikácie dali úplne všetko.“

Vlani v októbri ste v Ľubľane proti Slovinsku (0:1) nehrali, napriek tomu ste si určite tento duel nenechali ujsť. V čom sme vtedy zlyhali?
„Slovinci boli silní s loptou, kým my sme sa nesnažili hrať príliš konštruktívne. Chýbal nám tiež väčší pokoj v rozohrávke, a preto sme veľa behali bez lopty. Domácim sme ich hru málo znepríjemňovali. Som však presvedčený, že sa z toho všetkého poučíme a doma predvedieme úplne iný výkon ako pred rokom v Slovinsku.“

Trénerovi Jánovi Kozákovi budú chýbať obaja stabilní stopéri Ján Ďurica a Martin Škrtel, ste pripravený zaujať pozíciu lídra zadných radov reprezentácie?
„Vnímam, že sa veľa píše a hovorí o tom, že práve ja by som mal byť teraz šéf defenzívy. Samozrejme, že je to veľká zodpovednosť, ale určite to neberiem ako tlak. Maťo aj Jano majú vodcovstvo v krvi, sú to rodené osobnosti. Určite nám budú chýbať, ale jednoducho ich musíme zastúpiť. Mne to nohy zväzovať nebude, naopak, teším sa na tento zápas a verím, že ho zvládneme.“

Myslíte si, že keď teraz prídete do reprezentácie už ako hráč milánskeho Interu, budú mať ľudia na vás vyššie nároky? Že budú očakávať ešte lepšie výkony ako doteraz a bez akýchkoľvek zaváhaní?
„Presne tak to podľa mňa bude a nebude sa to týkať len fanúšikov, ale aj médií, trénerov či spoluhráčov. Ja sa budem snažiť hrať rovnako ako doteraz, pretože tým, že som prestúpil do Interu, som sa nezmenil. Chcem pomôcť mužstvu uspieť rovnako, ako to robím v klube.“

Ste nachystaný na úlohu reprezentačného lídra nielen v tomto zápase, ale aj dlhodobo, keď raz skončia v národnom tíme doterajšie skúsené opory?
„Ktovie, čo bude o pár rokov. Chalani, ktorí sú tu teraz, sú lídri dlhé obdobie. Ja som rád, keď im môžem pomôcť. V dvadsaťjednotke som dirigoval defenzívu a myslím si, že aj ja mám v sebe niečo vodcovské. Ako stredný obranca taký musím byť. Musím sa starať o to, čo sa deje predo mnou. Keď dokážem dobre ukočírovať mužstvo, keď útočníci aj stredopoliari dobre bránia a presúvajú sa, mám menej roboty, takže je to rozhodne aj v mojom záujme.

Tri dni po súboji so Slovincami nás čaká prestížny duel vo Wembley proti favorizovanému Anglicku. Vlani v septembri sme napriek vylúčeniu Martina Škrtela neboli ďaleko od zisku bodu, na čo si môžeme trúfať v pondelok v Londýne?
„Už na vlaňajšom Eure sme ukázali, že dokážeme aj s takýmito mužstvami uhrať dôležitý bod. Vtedy sme ním rozhodli o postupe do osemfinále šampionátu, v kvalifikácii sa to chalanom tesne nepodarilo, veď sme gól na 0:1 inkasovali až v 95. minúte. Bola to veľká smola. Som presvedčený, že máme kvalitu, aby sme Anglicko znovu potrápili. Nikde nie je napísané, že v Londýne nemôžeme uspieť.

Zažili ste veľmi rušné leto: v júni majstrovstvá Európy hráčov do 21 rokov, potom prestup do Interu. Už ste si zvykli na to, že ste historicky najdrahší slovenský futbalista?
„Nevnímal som to tak po postupe a ani teraz na to nemyslím. Samozrejme, som rád, že sa mi podaril veľký prestup, ale neriešim, že je najdrahší. Áno, teraz som zapísaný na prvom mieste, no len dovtedy, kým ma niekto neprekoná. A kiežby to bolo čo najskôr, želám to komukoľvek. Mňa teší, že som v takom klube ako Inter, bez ohľadu na prestupovú sumu. Bezprostredne po podpise kontraktu to bolo v každom médiu, takže sa to dostávalo aj ku mne, počas letnej prípravy som však už nemal taký prístup k našim novinám, takže eufória postupne odoznela.“

Čo však vo vašom vnútri evokuje fakt, že sa našiel niekto, kto bol ochotný zaplatiť za mladého chlapca zo Žiaru nad Hronom takú obrovskú čiastku?
„Nie je to veru malý peniaz, hoci v porovnaní s Neymarom... Vážne, je to pre mňa veľká zodpovednosť. Ak niekto zaplatí takú veľkú sumu, očakáva, že bude niečo vidieť na ihrisku. Uvedomujem si to, ale keď som v akcii, či už na tréningu alebo v zápase, všetko dávam bokom. Inak by som sa nedokázal stopercentne koncentrovať. Najhoršie by bolo čokoľvek podceniť, o to viac, že začínam v novom prostredí. Jasné, chyba sa môže vyskytnúť, vo futbale sa jej nevyhnete, ale nesmie prísť z ľahkovážnosti.“

Stará pravda hovorí, že „peniaze kazia charakter“. Môže sa to stať aj vám? Alebo ste, naopak, presvedčený, že napriek lukratívnej zmluve zostanete rovnaký ako doteraz.
„Viem, odkiaľ som prišiel a nikdy na to nezabudnem. Som rovnaký a taký aj zostanem. U mňa nehrozí, že by som sa ako človek zmenil. Je prirodzené, že keď má niekto viac peňazí, môže ho to ovplyvniť materiálne a kúpi si drahšie veci, ale to z neho predsa ešte nerobí horšieho človeka.“

Prakticky okamžite ste sa stali súčasťou základnej zostavy Interu, netriasli sa vám však pred premiérou kolená? Predsa len, 18-násobný majster Talianska je niečo iné ako Sampdoria.
„Bol to iný pocit, priznávam. Keď som hral prvý prípravný zápas, proti Zreľákovmu Norimbergu, bol som s tímom štyri dni. Pre viacerých z nás, ktorí sme vtedy prišli, to bolo niečo nové. Chvíľu sme sa hľadali, postupne sa to zlepšovalo. Motýliky v bruchu nahrádzalo zvyšujúce sa sebavedomie.“

Trénuje vás Luciano Spalletti, ktorý keď sa rozčúli, vie náháňať strach. Nebojíte sa ho niekedy?
„Ešte som nezažil, že by bol nepríjemný. Je typ, ktorý stále diriguje, dáva pokyny, neustále chce v zápase niečo zlepšiť. Na ihrisku je ho dosť počuť, to je pravda, ale väčšinou to nie je nič negatívne, skôr nás povzbudzuje.“

Dopraje vám na ihrisku voľnosť? Necháva prebudiť, čo vo vás drieme, alebo vás zväzuje priveľkým počtom pokynov?
„Tréner vedel, aký je môj štýl hry. Spalletti bol prvý, kto ma chcel, sám mi to povedal. A pre mňa to bolo a je veľmi dôležité. Jasné, že niekedy musíte loptu aj odkopnúť, no tréner od nás chce takmer v každej situácii konštruktívnu rozohrávku, čo mi vyhovuje.“

Ako spätne vnímate medzikrok, ktorý ste urobili v zime 2016 zo Žiliny do Sampdorie?
„Ako veľmi dôležitý. Ak by som šiel priamo do Interu, čo by sa asi ani neudialo, možno by som už bol späť na Slovensku... Keď som prestúpil do Sampdorie, nikto nepoznal ani moje meno. Po dobrej sezóne stúpol môj kredit. V tom je najväčší rozdiel. Jednoznačne mi ten medzikrok pomohol, bol to super ťah.“

A rovnako aj ten, že ste prejavili ochotu naučiť sa rýchlo nový jazyk a spoznať novú kultúru. Mnohí futbalisti v cudzích krajinách odmietajú takúto aklimatizáciu, vy by ste im však asi oponovali, však?
„Je to teraz moja veľká výhoda, aj keď začiatky neboli jednoduché. Verím, že sa takmer nikomu nechce učiť cudziu reč, aj ja som bol taký. Prišiel som, nehrával som a ešte som sa mal učiť po taliansky? Keď som bol v klube iba do počtu? Ale prekonal som to a teraz ma to veľmi teší. Začal som pokynmi na ihrisku, tie boli pre mňa najpodstatnejšie. Ostatné sa postupne na mňa nalepilo v kabíne, ale aj počas bežného života v meste.“

MIROSLAV ANTOL

 

Narodil sa 11. februára 1995 v Žiari nad Hronom. V dvanástich rokoch odišiel do Žiliny a v MŠK začal pracovať na rozvoji futbalovej kariéry. Začínal na pozícii defenzívneho stredopoliara, neskôr ho Adrián Guľa stiahol na post stopéra.

V marci 2012 debutoval vo veku 17 rokov a 49 dní v najvyššej slovenskej súťaži. Jar 2013 strávil na hosťovaní v Zlatých Moravciach, inak celý čas pôsobil v Žiline. V januári 2016 prestúpil za milión eur do Sampdorie Janov, za ktorú odohral za rok a pol dovedna 38 stretnutí v Serii A. V júli 2017 ho za 25 miliónov eur kúpil Inter Miláno, čím sa stal historicky najdrahším slovenským futbalistom.

V seniorskej reprezentácii odohral zatiaľ deväť stretnutí, bol účastník majstrovstiev Európy 2016 vo Francúzsku. O rok neskôr pomohol výberu do 21 rokov na európskom šampionáte hráčov tejto vekovej kategórie v Poľsku. V roku 2012 vyhral so Žilinou ligu aj pohár. Je slobodný, má priateľku Barboru.