SLOVENSKO – Jubilant Ľuboš Micheľ má 50

BRATISLAVA (SFZ/PETER ŠURIN) – Jeden z najlepších slovenských rozhodcov v histórii nášho futbalu Ľuboš Micheľ dnes oslavuje 50. narodeniny.

Stropkovský rodák sa vo svojej dobe dostal medzi absolútnu svetovú špičku. V ankete Medzinárodnej federácie futbalových historikov a štatistikov (IFFHS) sa trikrát za sebou dostal medzi trio najlepších (2005 – 2007), v jeho osobnej vitríne sú okrem iných dôležitých (a pre rozhodcu neľahkých) zápasov napríklad finále Ligy majstrov 2008 Chelsea – Manchester United, finále Pohára konfederácií FIFA 2005 Brazília – Argentína, finále Pohára UEFA 2003 FC Porto – Celtic Glasgow, finále ME 21 v roku 1998 Španielsko – Grécko či finále ME 16 v roku 1995 Portugalsko - Francúzsko. A popri tom desiatky ďalších stretnutí. Veď rozhodcom FIFA sa stal v 25 rokoch. A mal iba 40, keď zo zdravotných dôvodov – achillovka – ukončil kariéru s píšťalkou.

Ako známy a úspešný rozhodca na vlastnej koži pocítil, ako rozdielne chutí uznanie a rešpekt doma a v zahraničí. “Ak je na Slovensku človek dlho, je to stále o tom istom. Úspešného musíme trestať, musíme ho zraziť k sivému priemeru. Zrejme je to ešte prežitok z minulého režimu. Úspešnému sa u nás ruka nepodáva, skôr sa naňho ostatní snažia našiť nejaký škandál. Aj preto mám na Slovensku pocit, že už pred zápasom sa čaká, kedy Micheľ urobí chybu. A keď ju urobí, každý si na nej zgustne. Aj ja som však len z mäsa a kostí. Chyby som robil, keď som začínal, robím ich aj teraz, a budem ich robiť. Ľudský omyl však patrí do každej činnosti, robia ich aj hráči. U nás sa často chyba prezentuje ako úmysel, čo nie je pravda. Vo svete je psychický tlak podstatne väčší. Keď prídete na semifinále Ligy majstrov, povedia vám: "Toto stretnutie sa dnes vysiela v 120 krajinách sveta. Bude ho sledovať miliarda ľudí...". Zodpovednosť je obrovská, človek sa musí absolútne koncentrovať na to, aby neurobil chybu,“ vyznal sa v jednom z rozhovorov ešte v čase svojej aktívnej kariéry.

Keď skončil s rozhodovaním, bol jedno volebné obdobie poslancom NR SR. Oveľa úspešnejších bolo jeho sedem rokov v pozícii vedúceho medzinárodného oddelenia v Šachtare Doneck. “Pôsobil som v klube, ktorý sa za ostatných 15 rokov vypracoval z provinčnej ukrajinskej inštitúcie na úspešne fungujúcu organizáciu európskej úrovne,“ obzrel sa za seba v decembri 2015, keď v Šachtare skončil. To už mal klub za sebou napríklad víťazstvo v Pohári UEFA (2009). Micheľ verejne poďakoval majiteľovi Šachtaru Rinatovi Achmetovovi za šancu, ktorú mu dal. Jeho rozhodnutie však ovplyvnila nestabilná politická situácia, donecký klub stratil domáce prostredie, dočasný azyl našiel v Ľvove.

Následne sa presunul do PAOK Solún na rovnakú pozíciu, no po dvoch mesiacoch dostal ponuku na funkciu prezidenta klubu. “Bolo to veľmi rýchle. Dovtedajší prezident Iakovos Angelides sa listom majiteľovi klubu Ivanovi Savvidisovi vzdal funkcie, bolo potrebné nájsť jeho nástupcu. Keďže majiteľ žije v ruskom Rostove, mali sme s ostatnými členmi správnej rady konferenčný hovor cez skype a pri tejto príležitosti mi majiteľ klubu ponúkol post prezidenta. Nechal som si krátky čas na rozmyslenie, ale ešte počas spomenutého konferenčného rozhovoru som prikývol,“ opísal svoj ďalší posun v živote pre denník Šport. “PAOK má majiteľa, ten šéfuje svojmu klubu. Post prezidenta by som skôr pomenoval ako výkonný riaditeľ, ktorý sa stará o chod klubu, aby v ňom všetko fungovalo tak, ako má.“ Cesty futbalu sú kľukaté, stalo sa, že za incident počas marcového ligového derby s AEK Atény majiteľ PAOK Solún dostal trojročný zákaz činnosti a vysokú pokutu, nižšia sa ušla aj Micheľovi a 90 dní nesmie vstúpiť na štadión...

Do reálneho života vkročil ako učiteľ na základnej škole v Stropkove po tom, ako absolvoval Pedagogickú fakultu UPJŠ v Prešove. Vďaka futbalu však jeho ďalšia dráha mala úplne iné smerovanie, prepracoval sa medzi svetovú rozhodcovskú elitu. Viedol zápasy na desiatich významných svetových turnajoch: dvakrát MS (2002 a 2006), dvakrát ME (2000 a 2004), raz Pohár konfederácií FIFA (2005), futbalový turnaj na OH (2000), ME 21 (1998), MS 17 (1997), ME 16 (1995) a futbalový turnaj na Svetovej univerziáde (1995).

Mimochodom, v ankete spomínanej Medzinárodnej federácie futbalových historikov a štatistikov (IFFHS) sa stal šiestym najlepším rozhodcom 21. storočia.

K početným gratulantom sa pridáva aj Slovenský futbalový zväz, Ľuboš, živió!