www.futbalsfz.sk

SLOVENSKO – Tréner Jemenu Ján Kocian: Prvýkrát na Vianoce sám

piatok, 28.12.2018
|
Posledná aktualizácia 28.12.2018 14:00

autor: ROMAN FERSTL, zdroj: SFZ

BRATISLAVA (SFZ/PETER ŠURIN) – Skvelý futbalista, výborný tréner a vynikajúci človek. Všetky tri kategórie zosobňuje Ján Kocian (nar. 13. marca 1958), bývalý ligový hráč najmä Dukly Banská Bystrica a FC Sankt Pauli, 26-násobný reprezentant Československa, neskôr tréner okrem iného aj národného tímu Slovenska (2006 – 2008). Futbalový cestovateľ nielen ako hráč, ale i tréner, v jeho osobnej vizitke sú okrem našich klubov zástavky v Nemecku, Číne, Hongkongu, Poľsku, národné tímy Slovenska, Rakúska a len nedávno prevzal zodpovednosť za reprezentačný výber Jemenu, s ktorým absolvuje v januári 2019 ázijský šampionát. A práve príprava na tento turnaj ho aj cez vianočný čas poslala za hranice.

Opäť Vianoce mimo domova. Po akom čase?
“Pracovne naposledy v Hongkongu a v Číne, to bolo v roku 2011. Potom sme si ešte súkromne odskočili za teplom o dva roky neskôr do Dominikánskej republiky. Pravda, ak by som porátal, koľkokrát som bol na Vianoce mimo Slovenska, bolo by to nemálo prstov na oboch rukách...“

Čím sa tie tohtoročné Vianoce líšili od iných?
“Že som ich strávil sám... To sa mi ešte v živote nestalo. Ako dieťa som bol vždy s rodičmi a starými rodičmi, ctíme tento rodinný aspekt sviatkov. Keď som si založil vlastnú rodinu, bolo samozrejmé, že vianočné sviatky budeme vždy pokope. Takže tento Štedrý deň v ďalekej Malajzii a sám bolo nóvum, ktoré som rozhodne neplánoval. Bola to ale daň mojim futbalovým povinnostiam, zodpovednosť pred robotou, ktorú som v októbri podpisom zmluvy pri jemenskej reprezentácii prijal.“

Kde všade vo svete ste už boli na Štedrý deň?
“V Nemecku, Číne, Hongkongu, Dominikánskej republike a teraz v Číne. Keď som pracoval v Poľsku, na vianočné sviatky som býval doma.“

autor: ROMAN FERSTL, zdroj: SFZ

Registrovali ste rozdiely tohto sviatku v jednotlivých krajinách?
V Číne je už na prvý pohľad iná výzdoba ulíc, interiérov, obchodov, k tomu všadeprítomný hluk, ja som to nazýval humbuk, kam sa pozrieš (smiech). A aj stromček sme mali doma ozdobený na čínsky spôsob, no zachovali sme si našu vôňu Vianoc, keď to tak nazvem. Nejaké decembrové dni som teraz trávil s mužstvom v Saudskej Arábii a tam o atmosfére kresťanských Vianoc nebolo ani chýru.“

Aké to bolo, Vianoce pri 30 stupňoch a bez zimy?
“Zvláštne. Aj preto, že som v denno-dennom kontakte s manželkou, ktorá je doma a hovorí mi, ako to vyzerá u nás. S počasím, atmosférou, televíznymi programami, nabitými obchodnými centrami, plánovaním rodinných návštev. My sme trénovali v Kuala Lumpure v horúčavách pri vysokej vlhkosti. Nebol som tým nadšeným, predsa len som stredoeurópsky človek, naučený, že na Vianoce má byť zima, aj keď nás už tiež neprekvapí, ak nie je sneh. Tie pocity absencie všetkého vianočného som kompenzoval robotou, deň pred Štedrým večerom sme hrali zápas, deň po takisto. A tak mi ani neprišlo, že sú Vianoce, najkrajšie sviatky roka. Priznáva, že mi to vôbec nepadlo dobre.“

Kde ste jedli najkurióznejšie jedlo na Štedrý večer a čo to bolo?
“Aj keď sme ho trávili na ázijskom kontinente, snažili sme sa domov si priblížiť čo najviac. I jedlami. Zháňali sme  ingrediencie na ich prípravu či také unikáty z pohľadu miestnych, akými boli napríklad oplátky. A stalo sa, že keď leteli za nami kamaráti z Piešťan, otvorili jednému z nich kufor, žiaľ práve ten, v ktorom boli domáce klobásky, plánované do kapustnice. Takže mu ich zabavili. Podľa mňa zjedli celé tri kilá colníci a my sme museli hľadať náhradu z čínskych zdrojov a to teda rozhodne nebola taká kvalita ani chuť. Ale veľa kuriozít sme na Štedrý večer nejedli, robili sme si našské jedlá v tamojších podmienkach z miestnych potravín. V Dominikánskej republiky nám v rezorte pripravili jedlo, o ktorom sme vopred vedeli, že to nebude kapor so zemiakovým šalátom, ale ryba to bola. Aký druh si už nespomeniem.“

Bez čoho by sa vám tieto sviatky nerátali, čo musí cez Vianoce byť?
“Moja prvá myšlienka teraz bola, že bez snehu. Ale toho je čoraz menej už aj doma. Takže poviem, že bez našich tradičných zvykov. Jedlo, stromček, koledy, rodinné návštevy, pre mňa už aj vnúčat... Darčeky samozrejme. Patrí sem asi aj vianočný zhon, na ktorý síce všetci nadávame, ale bez neho by sme si nevychutnali potom ten pokoj, ktorý príde.“


autor: ARCHÍV JÁNA KOCIANA, zdroj: SFZ

Ktorý vianočný zvyk vás najviac teší?
“Ufff, tak to musím porozmýšľať. Keby šlo o Veľkú noc, je jasné, že mi napadne šibačka a oblievačka, ale vianočný zvyk...? Ozdobovanie stromčeka, príprava štedrej večere , rozbaľovanie darčekov. A čím som starší a mám väčšiu rodinu, už ďalšiu generáciu, tak si uvedomujem, že tie zvyky musíme zachovávať a posúvať deťom a vnukom.“

A ktorý zvyk v cudzej krajine sa vám páči?
“Popravde, necítim sa byť povolaný na túto otázku odpovedať. V Európe sú zvyky našim podobné a inde, keďže som až na tohtoročnú výnimku bol vždy v zahraničí s rodinou, sme sa snažili urobiť si čo najviac slovenské Vianoce.“

Zamiešal sa vám futbal do vianočného koloritu a myšlienok?
“Veru áno. Najmä teraz, keď som s jemenskou reprezentáciou na dvojmesačnom sústredené pred ázijským šampionátom. 24. decembra sme boli v reštaurácii na spoločnej večeri, ale nie preto, že je to Štedrý deň, ale v rámci kolektívneho tréningového programu národného tímu.  Isteže, vo voľnom čase veľa telefonujem domov a vtedy sú myšlienky iné, inak som však až po krk vo futbale. Ale ak má povedať pravdu, aj keď som bol v Nemecku či Poľsku, tak práve v tom čase po jesennej sezóne sa riešili prestupy, príchody a odchody hráčov, takže ani cez vianočnú prestávku som nemohol futbal úplne vypnúť.“

Dostali ste niekedy len futbalový darček či darčeky?
“Nejaký áno, pred rokom to bol poukaz na zápas Ligy majstrov, ktorý som ale dosiaľ nevyužil, takže mám ho v talóne. Ale vo všeobecnosti som obdarovaný nefutbalovými darčekmi. Navyše, my starší už máme materiálne všetko, užívame si tak lásku, priateľstvo, pohodu s najbližšími.”

Čo si želáte do roku 2019 futbalové a čo nefutbalové?
“Futbalové je zrejmé: dobrý výsledok Jemenu na majstrovstvách Ázie. To by sa rovnalo zázraku, sme totiž absolútny outsider skupiny, našimi súpermi sú Iran, Irak a Vietnam, v rebríčku FIFA sme úplne najhorší spomedzi všetkých 24 účastníkov turnaja. Ale snívame o dobrom výsledku, o remíze, ufff, víťazstve...? Vo februári sa mi končí s jemenským zväzom zmluva, funkcionári už teraz avizovali, že ma chcú presvedčiť, aby som pokračoval ďalej, čaká kvalifikácia MS 2022. Netvrdím, že to vylučujem, ale je tu dosť vecí, ktoré mi vadia. A to nefutbalové je normálne, ľudské: želám zdravie sebe i mojim blízkym a vlastne všetkým ľuďom, ktorých si vážim, pevné zdravie. Aby sme boli spolu dlho šťastní aspoň tak, ako tomu bolo v roku 2018.“




Peter Šurin
Značky
sfz
tréneri
Osoba
Ján Kocian
Mohlo by vás zaujímať
COPYRIGHT © 2018 SFZ - SLOVENSKÝ FUTBALOVÝ ZVÄZ. VŠETKY PRÁVA VYHRADENÉ.
banner