SR A – Miroslav König: Do utorka 1:1, potom budeme vo výhode my

BAKU (SFZ) – Bol to 101. oficiálny zápas slovenskej reprezentácie v jej novodobej histórii. Hralo sa v Baku v rámci kvalifikácie MS 2002, 6. júna 2001. Náš tím viedol tréner Jozef Adamec a v bráne bol Miroslav König, dnes tréner brankárov v národnom tíme. “Prehrali sme 0:2,“ pripomenul  „Capko“, ako znie jeho populárna prezývka.

“Bolo teplo. Veľmi teplo. Asi ako teraz,“ začal odmotávať z klbka spomienok König. “Prišli sme sem vyhrať, potrebovali sme vyhrať.“ Kvalifikačná skupina bola ťažká – súpermi v nej boli Turecko, Švédsko, Moldavsko, Macedónsko a Azerbajdžan. Prvý rok bojov o miestenku na ázijský šampionát sa nám celkom darilo, päť zápasov bez prehry, vrátane remízy v Istanbule. “Potom prišiel trojzápas za desať dní. Priateľsky v Nemecku a dva kvalifikačné, v Štokholme a v Baku. Všetky sme prehrali, všetky rovnako 0:2,“ spomenul si König presne na históriu starú 18 rokov. “Bolo to náročné, jednak tie zápasy a potom ďaleká cesta. A aj zmena klímy, vo Švédsku bolo také... Také severské letné počasie a v Baku slniečkovské peklo.“ Pamätnici si ešte pripomínajú, že počas tohto tripu došlo k názorovému stretu trénera Adamca a kapitána Vargu o spôsobe hry a to tiež nepridalo na vnútornej pohode mužstva. “Ufff, tak to si už presne nevybavujem, ale čosi sa tam riešilo. Stano Varga bol persóna tímu a viem, že s niečím vyšiel, čo trénera nasrdilo, práve v Baku si to pred zápasom vyjasňovali,“ aj keď sa König bránil, že si mnohé už nepamätá, súvislosti sa mu pekne objavovali. “Hmmm, po tej prehre sme boli dosť kritizovaní. Po výsledku 0:2 sme reálne stratili výhodnú pozíciu bojovať o postup.“
Samotný zápas? “Nehrali sme zle, aj keď dnes pri pohľade na 0:2 je to každému jedno. Ale viem, že sme mali veľa šancí, Szili Németh sám tri, možno štyri. Ale ani taký strelec ako on v ten deň jednoducho nemal šťastie, nedal. Nebol sám, tých príležitostí na našej strane bolo oveľa viac. Fakt je, že to bola prvá prehra s týmto súperom, aj preto sa u nás hodnotil výsledok tak zle.“ S Azerbajdžanom sme v tom čase mali za sebou dve kvalifikácie (ME 1996 a ME 2000) a hrali sme tretiu (MS 2002), prvých päť vzájomných zápasov sme vyhrali, súperovi sme dali 12 gólov a inkasovali len dva. V ten 6. jún 2001 v jednom zápase opäť dva, a neskórovali sme ani raz...
Posunul sa za osemnásť rokov od posledného vzájomného zápasu azerbajdžanský futbal dopredu? “Myslím si, že áno. Ale to aj my. V súbojoch s týmto súperom platia dve veci: trpezlivosť a efektivita. Šanca na gól určite za 90 minút príde a treba ju využiť. Ak bude jedna a my vyhráme 1:0,  bude to splnenie náročnej úlohy. Tak sa dnes hrajú takéto zápasy.“
Proti sokolom bude jedenásť odhodlaných domácich futbalistov – a aj teplo. V čase zápasu o ôsmej večer tunajšieho času býva teplota cez 25 stupňov, aj keď od mora fúka vietor. “Na to je jediný recept – prekonať to. Pitný režim, nastavenie v hlavách. Nemá význam nad tým dumať a sťažovať sa. Tak to tu je. S klimatickými podmienkami sa vyrovnali pred nami Maďari a vyhrali 3:1. Musíme aj my. Máme deň na aklimatizáciu k dobru, pripravíme sa na podnebie,“ nehľadal alibi tréner našich brankárov v počasí.

König má s azerbajdžanským futbalom ešte jednu skúsenosť. V zostave MŠK Žilina v 1. predkole Pohára UEFA 2005/06 narazil na FK Baku. “Tu sme prehrali 0:1, v odvete sme vyhrali 3:1 a šli sme ďalej.“ Takže s König – Azerbajdžan je v tejto chvíli 1:1. “Do utorka. Potom budeme vo výhode my!“ O tom, že Slovensko vyhrá, Capko absolútne nepochybuje.

AZERBAJDŽAN - SLOVENSKO 2:0 (1:0), 6. júna 2001 v Baku (kvalifikácia MS 2002). Slovensko: König - Karhan, Tomaschek, Varga, Labant - Pinte (63. Babnič), Dzúrik, Janočko, Greško - Vittek (70. Benčík), Sz. Németh. Tréner Jozef Adamec.