ŽENY A – Nové lekárky pri tíme: Žena žene povie viac

Streda, 12.7.2023 10:25 | Posledná aktualizácia 12.7.2023 13:35

Nové tváre v realizačnom tíme ženskej reprezentácie, lekáry Alice Martinkovičová (vľavo) a Patrícia Dragunová.
autor: Roman Ferstl, zdroj: SFZ

ŠAMORÍN (SFZ) – Novými tvárami na zraze národného tímu žien sú aj lekárky z mladej generácie Alice Martinkovičová (AM, rodáčka z Brandýsa nad Labem, preto české koncovka krstného mena, značnú časť života však strávila v Snine) a Patrícia Dragunová (PD). Prvá je lekárkou na II. neurologickej klinike bratislavskej Univerzitnej nemocnice, zároveň je odbornou asistentkou na lekárskej fakulte, centrom jej záujmu je najmä boj s Parkinsonovou chorobou a nemálo času venuje lekárskemu zabezpečeniu športových podujatí. Druhá pochádza z Kapušian pri Prešove, pôsobí na internej klinike bratislavskej Univerzitnej nemocnice, rovnako učí na lekárskej fakulte a rovnako nemálo času venuje lekárskemu zabezpečeniu športových podujatí. Dámy, priestor je váš.

Ako došlo k spojeniu vy a ženská futbalová reprezentácia?
AM: „Bola som pravidelnou účastníčkou športových podujatí ako prítomná lekárka, najmä futbalových a hokejových zápasov. A po linke dvoch Petrov, kolegu Lakomého a repretrénera Kopúňa, sa mi na stôl dostala ponuka na spoluprácu. Popravde, bol to zásah osudu z neba, vždy ma zaujímalo, aké to je vnútri realizačného tímu, snívala som o pozícii v ňom. Spolupracovala som s hokejistami z Modrých krídiel, toto považujem za gólovú šancu.“
PD: „Obdobný príbeh, robila som dozorujúcu lekárku predovšetkým na hokeji, bola som lekárkou hokejových juniorov Slovana. Ten šport ma fakt baví, možno aj preto, že priateľ je bývalý hokejista. Ponuku mi tiež sprostredkoval Peter Lakomý a reagovala som kladne.“

Čím vás ponuka od trénera Kopúňa zaujala?
AM: „Nerobila som nikdy šport, ale hýbala som sa dosť, tancovala som osem rokov. Sledovanie športov ma však fascinovalo, vtiahli ma ako individuálne, tak kolektívne odvetvia, bola som maniak na televízne prenosy futbalu a hokeja. Táto ponuka mi dala možnosť byť priamym aktérom, vidieť diania v tíme úplne zblízka.“
PD: „Som dievča z dediny, tam je šport všade prítomný – behanie, lozenie, preliezanie, šplhanie, čo len chcete. Aj som hrala s chalanmi futbal. Profišport som síce nikdy nerobila, ale teraz som aktívny cvičenec v telocvični. A tu mám možnosť vidieť a vedieť, ako sa robí futbal na vrcholnej úrovni.“

Bolo niečo, čo hovorilo proti akceptovanie tejto ponuky?
AM a PD: „Čas. Je ho málo na to všetko, čo robíme. Dvadsať štyri hodín dňa reálne nestačí a pokiaľ máme zvládať dobre aj pozíciu v realizačnom tíme reprezentácie, musíme všetky povinnosti ešte viac natlačiť. Ale veríme, že to bude fungovať.“
AM: „V mojej lekárskej praxi sa stretávam s iným typom pacientov a odlišným stavom akútnych prípadov. Toto bude nóvum z hľadiska prístupu, väzby k ďalším členom realizačného tímu i hráčkam, ktoré vlastne nie sú pacientkami, ale centrom nášho záujmu.“
PD: „Ako internistka sa v praxi nestretávam s typom zranení, aké prináša futbalový zápas, lekárske poznatky a schopnosti však viem využiť aj pri futbalistkách. Je to výzva, ako sa vyrovnávam s potrebou okamžitého zásahu a stresom.“

Patrícia Dragunová a Alice Martinkovičová na mítingu tímu v prvý deň zrazu.
autor: PETER ŠURIN, zdroj: SFZ

Máte za sebou prvé dni spolupráce, prvé tréningy, prvé vstupy do práce futbalistiek, čo vám ukázali?
AM: „Že veľmi dôležitá je komunikácia. Výpovede hráčok, navodenie stavu a ich pocitov. Tu nie je klasický vzťah lekár – pacient, navyše spolupracujem teraz s inou vekovou skupinou, ako vo svojej zvyčajnej praxi, čo si tiež žiada odo mňa inovovaný prístup.“
PD: „Viac som prenikla do tímovej spolupráce. Na oddelení je zodpovednosť rozvrstvená inak. Dôležité je dorozumenie a následne porozumenie medzi jednotlivými členmi medicínskeho tímu, medzi nami lekárkami aj kolegami a kolegyňami fyzioterapeutmi, masérmi, mentálnou koučkou.“

Je výhodou, že pri ženskom tíme sú na lekárskych pozíciách ženy?
AM: „Za mňa už na prvý pohľad áno. Žena žene sa pri zdravotných témach viac otvorí. Hovorím to ako žena, z vlastnej skúsenosti.“
PD: „Dôvera je väčšia, môže sa týkať aj osobných až intímnych záležitostí. Lekár je profesia, iste, ale človek podvedome reaguje aj na pohlavie odborníka, ktorý ho vyšetruje.“

Prepáčte zákernú otázku: viete, čo je ofsajd?
AM: „Postavenie mimo hry, chcete definíciu?“
PD: „Samozrejme!“

Čo má pre vás v živote najväčšiu cenu?
AM: „Zdravie.“
PD: „Život sám.“

Aké najťažšie rozhodnutie v živote ste spravili?
AM: „Mám 33 rokov, zopár zásadných som už urobila. Asi to, keď som sa rozhodla ísť na medicínu, zanechala som rodičovský domov a začala žiť sama, so všetkou tou zodpovednosťou, čo to so sebou prinieslo. Teda rozhodnutie osamostatniť sa.“
PD: „Týka sa mojej praxe: správne rozhodnúť o postupe liečby, terapii. Ovplyvňujem tým život druhého človeka. To je obrovská zodpovednosť.“