Ján Mucha: Moje slovo platí!

BRATISLAVA (SFZ/PETER ŠURIN) - Keď skončil v Slovane, nechcel ešte zahodiť rukavice a tak sa vrátil do Poľska, kde si za päť sezón v drese Legie Varšava vychytal kredit jedného z najlepších brankárov tamojšej Ekstraklasy. Ján Mucha (34) chráni bránu klubu Bruk-Bet Temalice Nieciecza a tak, ako je mu vlastné, teda dobre. V štyroch ligových zápasoch novej sezóny inkasoval len trikrát, plynule sa vrátil na pozíciu, ktorú v poľskom futbale mal. Je to špičkový brankár.

Ako vám je zas, po siedmich rokoch, v Poľsku?
“Stále je to Poľsko, stále je to Ekstraklasa, ale mnohé, ak nepoviem, že všetko, je tu nové. Tunajšiemu futbalu veľmi pomohlo Euro 2012. Štadióny, infraštruktúra, prostredie, to všetko sa posunulo na vyšší level. Ekstraklasa nie je bundesliga či Premier League, ale je to ťažká súťaž, dobrá liga. Na zápasy chodí veľa ľudí, tí vytvárajú tlak na hráčov a preto tí hrajú naplno. Na ceste do najvyššieho európskeho futbalu je poľská liga dobrý medzikrok.“
Ale vy ste predsa nepotrebovali urobiť medzikrok, prečo je pokračovaním vašej kariéry angažmán v Temalici Nieciecza?
“Mal som aj ponuku z Ruska, dobrú ponuku, ale sedem hodín cestovania na Slovensko. A v mojom veku, s mojou rodinou som už také nechcel. Takže záujem Temalice bol vhodným východiskom môjho ďalšieho brankárskeho života, keďže futbalových dôchodok je ešte, dúfam, ďaleko.“
Ako sa bude vynímať vo vašom hráčskom životopise popri Žiline, Legii Varšava, Evertone a Slovane malá Temalica?
“Ako zaujímavý bod mojej kariéry. Je to síce asi najmenší prvoligista v Európe, dedinka nemá tuším ani tisíc registrovaných obyvateľov, ale vedel som, kam idem. Okrem mňa je v Temalici ďalších päť Slovákov, všetci bývame v Tarnówe, asi 20 kilomerov vzdialenom meste, kde máme všetko, čo nám treba. Zápasy hráme doma v Niecieczi, kapacita tribún je dvojnásobok počtu obyvateľov, a ľudia chodia na pekný štadión radi.“

Naposledy ste doma zdolali Legiu 1:0, bol to pre vás zas špecifický zápas?
“Mám Legiu v srdci, navždy. Ale som futbalový profesionál dvadsať rokov, za ten čas aj brankár zmúdrie, takže ten zápas mal pre mňa špecifický nádych, no vedel som sa so všetkými okolnosťami vyrovnať. Zápas s Legiou je vždy sledovaný, vždy je v ňom tlak, ja osobne som zas postretal kopec ľudí, ktorí tam stále robia, takže sme si našli chvíľku aj si pokecať.“
Temalica vyhrala 1:0 a vás po skvelom výkone zaradili viaceré periodiká do zostavy kola!
“No, všimol som si to. Dobrá robota celého tímu, áno, aj moja.“
Sledujete slovenských brankárov v Poľsku, doma i v reprezentačnom tíme?
“Je nás tu dosť, hneď v 1. kole sme hrali s Jagielloniou, za ktorú chytá Marián Kelemen. Dobrý kamarát. Sú tu aj Peškovič, Putnocký, Rusov, Kuciak, Kamenár, Poláček, hádam som na nikoho nezabudol. Takže tých slovenských brankárskych súbojov bude v Ekstraklase dosť. Svedčí to o tom, že máme dobrých brankárov, aj o tom, že poľské kluby vedia, kde majú hľadať kvalitu. Pred tými siedmimi rokmi sme tu boli v celej lige dvaja či traja Slováci, teraz tu je takmer tridsať našich futbalistov. Majú čo odovzdať a majú sa čo naučiť.“
Jano, spomeniete si ešte na slovo, ktoré ste dali trénerovi Kozákovi, keď ste zatvárali dvere od šatne reprezentačného mužstva?
“Že ak by ma kedykoľvek potreboval, som mu k dispozícii? Pamätám a stojím si za ním. Kozák je chlap na svojom mieste a Mucha tak isto. Ak si dvaja chlapi niečo povedia a ešte aj verejne, je to zákon, na tom čas či okolnosti nič nemenia. Tréner vie, že som tu, vie, aké mám číslo a vie, že ak uváži moju nomináciu, kúpim si letenku a prídem. Moje slovo platí!”