MUŽI A - Ladislav Almási: Žijem v realite, v ktorej sa veci nemenia

Reprezentačný útočník Ladislav Almási má za sebou prelomovú sezónu. Toto konštatovanie však platí pre 23-ročného rodáka z Bratislavy už tretíkrát. V zime 2020 sa prestupom do Ružomberka vrátil do najvyššej slovenskej súťaže. Na jeseň už začal strieľať pravidelnejšie prvoligové góly, čo mu vynieslo hosťovanie v Achmate Groznyj. Nasledoval prestup do Baníka Ostrava a v ňom počas ročníka 2021/22 nielen strelecká explózia, ale aj debut a zároveň pevné usadenia sa v áčku slovenskej reprezentácie. Aj tým predstavuje príklad hodný nasledovania i o tom budú nasledujúce riadky.

Za posledné obdobie sa vám zmenil celý život. Už ste si zvykli na to, že sa o vás viac hovorí či píše, že vás ľudia a fanúšikovia viac sledujú?
„Je pravda, že v priebehu dvoch-troch rokov, respektíve od momentu, keď som na jeseň 2019 ešte hrával druhú ligu, som urobil veľký pokrok. Všeobecne sa mi však život nezmenil. Áno, píše sa o mne viac a občas si aj prečítam, čo o mne novinári uverejnili, ale snažím sa nepripúšťať si to. Rozhodne si z toho nerobím ťažkú hlavu. Snažím sa predovšetkým poctivo pracovať, počúvať trénerov a celkovo robiť to najlepšie, čo viem.“

Čo bolo pre vás najťažšie zvládnuť v rámci kariérneho prerodu, ktorý spomíname?
„Asi všetky jednotlivé skoky medzi klubmi. V lige som debutoval už v šestnástich rokoch, no potom som mal pauzu, počas ktorej som sa zosunul aj do druhej ligy. Nasledoval návrat späť do najvyššej súťaže, na ktorú som si musel znovu zvykať. Prakticky som na tej úrovni začínal odznova. Netrvalo však dlho a šiel som do Ruska, potom do Česka. Našťastie, ja to mám tak, že mi trvá len päť či šesť zápasov, kým si zvyknem na nové prostredie či štýl hry. Potom sa už v danom klube cítim komfortne a prejavuje sa to aj na výkonoch.“

Ako často sa zvyknete zamyslieť nad tým, kde ste boli pred tromi rokmi a kde ste teraz?
„Fúúú… Celé je to také… Ani neviem, ako by som to pomenoval. V podstate až nereálne. Zároveň však platí, že keď ste v tom, keď ten život prežívate priamo vy, nevnímate, ako veľmi sa veci menia. Samozrejme, keď sa o tom bavíme, uvedomujem si, kde som bol vtedy a kde som teraz. Hrám úplne inú súťaž, som v reprezentácii… Inak sa však v mojich očiach akosi nič nezmenilo. Asi musí prejsť ešte pár rokov, aby som si všetko do detailov uvedomil.“

Čo vám najviac pomohlo, že vaša kariérna krivka nabrala rapídne stúpajúci trend?
„Určite aj to, že nie všetko šlo hladko a ľahko. Pretože keď som debutoval v Senici, myslel som si, že to práve tak bude. Prišli však aj poklesy a po návrate do Dunajskej Stredy som sa nezmestil do A-mužstva. Najviac mi pomohlo hosťovanie v druhej lige. Nakoplo ma to, dostal som znova chuť do futbalu. Keď som odchádzal do Šamorína či keď som potom prešiel do Petržalky, veril som, že to presne tak bude. Samozrejme, dôležité je aj zdravie. Keď drží, je možné všetko.“

Ružomberskí tréneri Ján Haspra ml. a Marek Sapara si vás vyhliadli ešte v doraste. Známy vtipkár Haspra tvrdí, že ste ho okrem futbalových vlastností zaujali aj zdravou drzosťou, keď ste sa nerozpakovali mu v jednom momente vynadať. Spomínate si na to? Bolo to tak, ako bývalý kouč MFK zvykne hovoriť?
„Úprimne, ja si to vôbec nepamätám. Takže ja zvyknem hovoriť, že nič také sa nestalo. Neviem, o čom rozpráva (smiech). Ale, možno to tak aj bolo. Ja mám rešpekt voči všetkým, takže si naozaj nemyslím, že by som mu povedal niečo škaredé, no predsa len, mohol som mať slabšiu chvíľku…“

Či to teda bolo aj na základe tvrdších slov alebo nie, fakt je, že si vás vybrali do Ružomberka. Aký bol pre vás rok pod Čebraťom?
„Mal som za sebou úspešnú pol sezónu v Petržalke, takže som dúfal, že by som sa mohol niekam posunúť. Ponuka Ružomberka ma veľmi prekvapila a potešila. Tiež mi trvalo pár týždňov, kým som sa zžil s novým prostredím. Žiaľ, potom prišiel covid, a preto som neodohral na jar toľko zápasov, ako som si predstavoval. Na jeseň som už ukázal, že viem dávať góly aj v prvej lige.“

Učili ste sa aj od spomenutého bývalého reprezentanta a účastníka majstrovstiev sveta Mareka Saparu. Čo vám prízvukoval smerom do ďalšej kariéry?
„S oboma trénermi som mal dobrý vzťah. Marek bol autorita v kabíne. Snažil sa pomáhať všetkým, teda aj mne. Na úvod mi zdôrazňoval, v čom je najvyššia súťaž iná než druhá liga. Aj keď góly na začiatku neprichádzali, tréneri neustále hovorili, že to mám v sebe. Mali pravdu, napokon sa mi začalo strelecky dariť. S Marekom sme sedeli a rozprávali sme sa, aj keď som prestupoval do Ruska. Boli to cenné rady.“

Stačilo vám šesť presných zásahov v najvyššej súťaži v sezóne 2019/20, aby po vás siahol klub z ruskej ligy. Prekvapilo vás to?
„Naozaj som nečakal, že môj odchod z Ružomberka príde tak skoro. Minimálne jar som ešte chcel stráviť v MFK. Prišlo to ako blesk. Vôbec som nevedel, do čoho idem, ruskú ligu som nesledoval. Samozrejme, potom som si zistil, že po top 5 v Európe patrí medzi najlepšie. Napriek tomu som chcel zostať. Hovoril som si, že som ešte neprerástol našu ligu. Zástupcovia Achmatu ma však stále chceli. Cítil som veľký záujem a napokon som rád, že som tam šiel. Polročné hosťovanie ma veľa naučilo. Futbalovo aj osobnostne.“

V čom to bolo najcennejšie a v čom najnáročnejšia?
„Bola to iná krajina a v nej ľudia s inou mentalitou. Síce Rusko, ale de facto Čečensko. Hoci ja som sa tam cítil super. Býval som v hoteli na báze, odkiaľ sme autobusom chodili na tréningy. Na každý zápas sme potom leteli. Starali sa o nás skvelo. V lige bola obrovská kvalita, svetoví hráči. Najmä v moskovských kluboch či v Zenite. Škoda, že tam príliš nehovoria po anglicky. Mal som tlmočníka, ktorý mi všetko prekladal do angličtiny. Niečo po rusky som sa predsa len naučil.“

Pred rokom po vás napokon siahol Baník Ostrava. Prečo ste prikývli na ponuku tohto klubu?
„Opcia do Ruska sa nedala zrealizovať, takže sme riešili dve možnosti. Zostať v Ružomberku alebo ísť ďalej. Priznám sa, že po skúsenosti v Groznom som už netúžil zostať v našej lige. Zároveň som nechcel dlho čakať, aby som mohol s novým tímom začať letnú prípravu. Ostrava konala najrýchlejšie. Tréner so mnou osobne komunikoval, cítil som z jeho strany veľký záujem. Vedel som, že klub stojí na pevných nohách, má silného majiteľa a skvelých fanúšikov. V Česku patrí do Top 5. Som rád, že tieto ambície sa nám v uplynulej sezóne podarilo naplniť.“

Šestnásť gólov v prvom ročníku v Česku, v poradí kanonierov celej súťaže krásne tretie miesto. Opäť potvrdenie toho, ako rýchlo stúpate?
„Táto sezóna bola v mojom živote určite najlepšia. Veľa som sa počas nej naučil. Liga je fyzická, súbojová a behavá, posunul som sa vďaka tomu vo viacerých aspektoch. Super bolo, že mi góly začali padať hneď na začiatku. Prvý v úvodnom zápase mi síce neuznali, ale presadil som sa hneď v ďalšom stretnutí. Veľmi skoro som začal cítiť, že som si zvykol na českú ligu a viem, čo môžem od nej očakávať.“

Mnohí oceňujú vašu techniku, ktorá pri fyzických parametroch nie je samozrejmosťou. Kládli ste na to dôraz v príprave už v mládežníckych kategóriách? Vnímali ste už vtedy, že sa nestačí spoliehať na to, že budete útočné kladivo, doklepávajúce do siete centre spoluhráčov?
„Jasné. Ja som nebol vždy len útočník, v mládeži som hrával aj v strede poľa či na krídle. Na tréningoch som mal rád dotyky s loptou. Aj preto som zdokonaľoval techniku. Samozrejme, vtedy som nevnímal, prečo to robím. Bavil ma futbal, tešilo ma pracovať s loptou. Nemyslel som si, že budem profesionálny futbalista, útočník. Jednoznačne však súhlasím s tým, že technika sa buduje v mládeži. Potom je už neskoro.“

Na druhej strane, platí, že ak má mužstvo v kádri takmer dvojmetrového útočníka, musí mu do značnej miery prispôsobiť taktiku? Musí hrať naňho?
„Nepovedal by som, že úplne prispôsobiť. Je však jasné, že potrebujem dostatočný servis, aby som mohol uplatniť svoje silné stránky. Viem si aj sám pripraviť šancu, od spoluhráčov však potrebujem dobré lopty, či už do behu, keďže nie som najpomalší, alebo zo strán do šestnástky. Práve preto sa dobre cítim v Ostrave. Pasuje mi herný systém. Už pred príchodom som vedel, ako Baník hrá. Vtedajší tréner Ondřej Smetana bol podobný typ útočníka ako ja. Je zaujímavé, že nikdy predtým som nemal trénera, ktorý bol v minulosti hrotový útočník. Pre mňa to bolo plus, pretože presne vedel, čoho som schopný. Naopak, nepýtal odo mňa veci, ku ktorým ma moja fyziológia nepredurčuje. Pomáhal mi po spoločných tréningoch pilovať rôzne spôsoby zakončenia. Robili sme to už počas letnej prípravy a možno preto som dal na jeseň toľko gólov. Jedna vec je totiž spomínaný servis od spoluhráčov, druhá, ako si s loptou a zakončením potom poradíte vy sám.“

Vydarené obdobie vám pomohlo vlani na jeseň aj k premiérovej pozvánke do seniorskej reprezentácie. Ako si spätne, s odstupom času, na to spomínate?
„Určite mi pomohlo, že som v tom čase dával góly za Ostravu. Priznávam, že som po niekoľkých vydarených výkonoch aj dúfal, že by mohla prísť pozvánka. Keď sa tak stalo, veľmi som sa tešil. Pre futbalistu je úplne najviac, keď môže reprezentovať svoju krajinu. Tešil som sa na všetkých hráčov v tíme. Na to, že budem môcť trénovať naozaj so svetovými futbalistami a niečo nové sa od nich naučiť. Na prvom zraze som bol nervóznejší, potreboval som sa oťukať. Naše najväčšie hviezdy som dovtedy naživo nestretol. Nevedel som, čo môžem od nich očakávať. Všetci sú však super chalani, takže stres zo mňa rýchlo opadol. Som rád, že ma zobrali medzi seba.“

Debut, hneď v ostrom kvalifikačnom vystúpení, prišiel v Rusku. O tri dni neskôr ste už boli v základnej zostave Slovenska na ihrisku vicemajstrov sveta Chorvátov. Priznajte, keď ste po tomto zraze prišli domov, čo sa vám premieľalo hlavou?
„V Rusku som hral desať minút, čo nebolo nič extra. Samozrejme, navždy to bude môj prvý zápas v reprezentácii. Keď som sa potom dozvedel, že v Chorvátsku začínam v základe, povedal som si, že si to pôjdem najmä užiť. Nervozita zo mňa opadla v podstate už na rozcvičke. V zápase som chcel najmä robiť to, v čom som silný. Myslím si, že sa mi to aj podarilo, chýbal len gól. A aké som mal potom myšlienky? Možno až o niečo neskôr, keď som sa dočítal a dopočul, že to bolo z mojej strany dobré, som cítil spokojnosť.“

Zásluhou kvalitných výkonov ste už nechýbali na ďalších zrazoch. Čo však stále chýba, je ten spomenutý gól…
„Súhlasím. Mám ešte len pár štartov, ale už to tam mohlo a malo padnúť. Na druhej strane, nechcem sám seba zbytočne dostávať pod tlak. Čo má prísť, teda gól, príde. Nechcem sa opakovať, ale ja to mám naozaj tak, že na adaptáciu v novom mužstve potrebujem päť-šesť duelov. A práve toľko mám teraz v reprezentácii za sebou. Aj spoluhráči už vedia, ako nabieham, kam mi majú posielať lopty a podobne. Samozrejme, ja som prvý, kto to už chce zlomiť a pripísať si prvý reprezentačný gól.“

Vo veku 23 rokov máte všetko pred sebou. Aké sú vaše ďalšie méty, či už na klubovej alebo reprezentačnej úrovni?

„Určite sa chcem posúvať stále vyššie. Či to však bude teraz alebo neskôr, to neriešim. V poslednom období som často menil kluby, takže teraz si chcem konečne dlhšie zvyknúť na jeden kolektív. V Ostrave som šťastný a mám podpísanú dlhodobú zmluvu, ale mám aj svoje sny. Ten najväčší sa volá anglická Premier League.“

l A v nej aj konkrétny klub?

„To nie. Ak mám hovoriť o konkrétnom klube, potom je môj najobľúbenejší AC Miláno.“

MIROSLAV ANTOL

KTO JE LADISLAV ALMÁSI

- Narodil sa 6. marca 1999 v Bratislave, pochádza z obce Ohrady v okrese Dunajská Streda.
- Hráva na pozícii stredného útočníka, predtým však vystriedal aj iné posty.
- Meria 196 cm.
- S futbalom začínal v Dunajskej Strede. Pokračoval v Senici, kde v marci 2016 debutoval v najvyššej súťaži.
- Po návrate do DAC veľa priestoru nedostal, aj preto hosťoval v druhej lige v Šamoríne a v Petržalke.
- V januári 2020 prestúpil do Ružomberka, kde strávil jeden kalendárny rok.
- V januári odišiel na polročné hosťovanie do ruského Achmatu Groznyj.
- V lete 2021 po ňom siahol Baník Ostrava, s ktorým podpísal štvorročný kontrakt.
- V slovenskej lige má bilanciu 30 zápasov/9 gólov, v ruskej 8/0 a v českej 32/16.
- V sezóne 2021/22 sa stal tretím najlepším strelcom súťaže, lepší boli len Beauguel z Plzne (18 gólov) a Jurečka zo Slovácka (17).
- Za Slovensko hrával v kategóriách do 17 a 21 rokov. V reprezentačnom A-mužstve debutoval 8. októbra 2021 v zápase kvalifikácie MS 2022 v Rusku. Doposiaľ odohral 6 zápasov bez streleného gólu, štyrikrát nastúpil v základnej zostave.