ŽENY A - Nie úplne nová tvár v tíme Victoria Kaláberová: Teším sa každý deň

SENEC (SFZ) – Má skôr „níšku“ ako výšku, meria len 160 centimetrov. Ale každý jeden je oddaný futbalu. Hoci hrala aj vybíjanú – keď mala 11 rokov, bola najlepšou hráčkou na ZŠ Kulíškova  - a hádzanú za ŠKP, vyhral futbal. „Možno preto, že sa hrá na veľkom ihrisku, veľa sa behá, že je v ňom priestor na šikovnosť, proste ma viac bavil. V Slovane sme mali super kolektív, aj to bol dôvod,“ sype zo seba (staro)nová tvár v kádri slovenskej reprezentácie Victoria Kaláberová.

Spoznáte ju teda nielen vďaka jej nemnohým centimetrom a drdolu či vrkoču na hlave, ale aj skoro večnému úsmevu. „Na ihrisku podľa toho, že som najmenšia a mám loptu pri nohe,“ smeje sa.

Ako by ju rodisko predurčilo k tomu, že je aj futbalový tulák.  Hrala už v Španielsku, na Cypre, na Islande, momentálne pôsobí v Grécku a to má len 22 rokov. „Narodila som sa v Amerike, aj preto mi rodičia dali meno s C. Chceli, aby som si ľahšie našla svoje miesto vo svete, aj sestra má také, je Vanessa.“

Oviedo, prvý zahraničný angažmán, brala ako výzvu, ale nedopadlo to, akosi si nepadli do oka s trénerom. „O Cypre som fakt neuvažovala, ale odtiaľ prišla ponuka, ktorá má vyslobodila z Realu. A tam to vyšlo parádne.“ Na Afroditinom ostrove sa skutočne našla, skvele zapasovala do prostredia k spoluhráčkam, trénerovi, do tamojšieho futbalu. Svedčia o tom jej čísla, 16 odohraných zápasov a v nich 12 gólov! Lenže... „V klube sa vyskytli nejaké finančné čachre. Chcela som hrať v Arise aj ďalšiu sezónu, napokon som odišla, rovnako ako polovica kádra.“

Prekročila celú Európu, z juhu na sever, z Cypru na Island. „Agent mi našiel angažmán,“ povedala to tak bezprostredne, že doplňujúca otázka „prečo práve tam?“ nemala zmysel. „Hrá sa tam dobrý futbal, náročný na fyzičku, ale treba aj ovládať loptu, mne taký vyhovuje.“ Hneď získala miesto v základnej zostave, lenže pohodka vydržala krátko, nastúpila na šesť ligových zápasov, lebo... „Problémy so zmluvou,“ no čo už. Odskočila si na pár mesiacov zasa na európsky juh, zas na Cyprus, ochutnala futbal v Larnake, v životopise má zapísaný klub Lakatamia, ale bolo to len na prechodné obdobie.

Ešte keď bola na Islande, zaujímali sa o ňu z OFI Kréta. V tej etape presunov a zmien sa k ponuke z Grécka vrátila. A je tam i teraz.

„Rodičia to berú tak, ako to je. Od osemnástich som mimo domova, ale oni vedeli, že to tak bude. Otec hrával hokej  - a dobre – zvykli si. Vlastne už čakajú, aká bude ďalšia moja destinácia,“ zabávala sa na označení Nomád.

Pritom keď šla prvý raz von, vyjadrila sa, že „viac sa bojím, ako sa teším.“ Ako je na tom teraz? „Fakt to tak bolo. Letela som prvý raz sama, nepoznala som prostredie, nehovorila som po španielsky a viete, že oni sú v tomto prísni, cudzím jazykom hovoriť nebudú, takže moja angličtina mohla byť na krátky čas komunikačným mostíkom, ale potrebovala som sa naučiť tamojšiu reč.“ To všetko hovorí s milým úsmevom. Skutočne, niet presnejšieho pomenovania jej výrazu tváre ako milý. Zmienka o vybíjanej na základnej škole ju potom rozosmiala naplno.

Zvážnela pri téme reprezentácie. Debut má za sebou – v roku 2021 nastúpila v Slovinsku  - s tímom bola aj na Pinatar cupe  v Španielsku, ale tam si nepripísala ani minútu v najcennejšom drese. „Ešte som vtedy na to nemala, jednoducho medzištátny európsky futbal je náročný level.“

Ale práve vtedy a tam ukázala, ako vie ovládať loptu. Keď sa na tréningu žonglovalo, Viki  si nadhodila loptu a prešla šírku ihriska tam aj späť bez toho, aby jej padla na zem. Urobila to ako nič, ako by to bola hračka. „Ako malá som na youtube pozerala freestylové prezentácie a teda nie že by to malo nejaký význam pre môj futbal, ale nejaká inšpirácia v tom bola – trebárs prvý dotyk, ovládanie lopty.“

Dnes je späť v reprezentačnom drese, pretože tréner Kopúň ju zavolal na decembrový dvojzápas. „V prvom rade mu ďakujem za nomináciu,“ vyletelo z nej. Miesto v kádri si vypýtala výkonmi, v minulej sezóne dala za OFI päť gólov, v tejto dva v piatich zápasoch, darí sa aj tímu, Kréta zdolala napríklad „aj veľký Panathinaikos!“ pochválila seba aj spoluhráčky.

Po roku a pol je teda späť v kádri. Už skúsenejšia, ostrieľanejšia, ošľahaná ligami v cudzine. „A...“ chcelo niečo povedať, len hľadala správne slová. Našla ich po chvíli. „Už sem viac patrím. Baby ma vzali medzi seba, vieme sa viac porozprávať, nielen pozdraviť. Hej, už si tu pripadám ako doma.“ Isteže, ten jej milý úsmev na tvári odomyká duše ako správny kľúč. Sama o sebe hovorí, že sa teší každý deň.

Pred národným tímom je dôležitý zápas, v piatok v Chorvátsku. „Rozmýšľala som nad tým, aký dôležitý je, aký výsledok potrebujeme. Páči sa mi, čo tréner povedal: že sa máme sústrediť na seba. Verí nám, že máme futbalovú kvalitu na dobrý zápas.“

Rada by sa na ňom aktívne zúčastnila, navýšila počet reprezentačných štartov. A možno aj vymazala nulu v počte strelených gólov za národný tím...

Aký vzťah má k svojmu rodnému mestu New Yorku? Pozrite si vo videu.

KTO JE VICTORIA KALÁBEROVÁ
Miesto a dátum narodenia: 7. júla 2001 v New Yorku
Post: útočníčka
Hráčska kariéra: Slovan Bratislava (2018 – 2020), Real Oviedo (202/21), Aris Limassol, (2021/22) Afturelding (2022), Lakatamia Larnaka (2023), OFI Kréta (od leta 2023)
Reprezentácia: 1 zápas/0 gólov